Otrasy politického zemetrasenia na Slovensku môže pocítiť celá Európa

2016-03-13  (23:25)

11.3.2016

Parlamentné voľby, ktoré sa konali 5. marca na Slovensku, novinári už stihli označiť ako „šok“ a „zemetrasenie“. Internetové vydanie Polonia Christiana zdôraznilo, že hlavnými víťazmi v slovenských voľbách sa stali „antiamerické sily“ a „antisystémové strany“.

Napriek emocionálnosti týchto hodnotení treba povedať, že  sú celkom spravodlivé. Reč je o členskom štáte Európskej únie a NATO. To núti pozornejšie sa pozrieť na lekcie vyplývajúce z výsledkov slovenských volieb.

Tá najdôležitejšia lekcia spočíva v tom, že slovenskí voliči napriek tlaku, ktorý na nich vyvíjali médiá, sa nebáli hlasovať tak, ako považovali za potrebné. A väčšinou hlasovali proti „systému“.

V novom zložení slovenského parlamentu budú zastúpené minimálne tri politické strany, ktoré Brusel označuje za nacionalistické, populistické, dokonca fašistické. Je to Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka, ktorá v 90. rokoch podporovala vtedajšieho slovenského premiéra Vladimíra Mečiara (8,6%). Strana Sme rodina Borisa Kollára, vystupujúca za zachovanie tradičných hodnôt (6,6%). A nakoniec pravicovo radikálna strana Naše Slovensko Mariána Kotlebu (8%), ktorá žiada oslobodenie Slovenska od diktátu NATO a EÚ.

Ak zoberieme do úvahy, že aj strana, ktorá obsadila druhé miesto (12,1%) pravocentristická Sloboda a solidarita (SAS), na čele ktorej stojí ekonóm Richard Sulík, sa pridŕža euroskeptických názorov, vystupujúc konkrétne proti Lisabonskej zmluve, potom Bruselu niet čo závidieť.

V tejto situácii dokonca aj vládna sociálno-demokratická strana Smer premiéra Roberta Fica predstavuje pre vedenie EÚ lepšiu voľbu, napriek osobitným názorom na otázky súvisiace s migračnou krízou a vzťahmi s Ruskom. Smer vyhral voľby s 28% hlasmi, stratil však 34 poslaneckých mandátov v 150-člennom parlamente (v minulých voľbách Smer získal 44,4% hlasov).

Nie náhodou jeden z popredných slovenských politológov Miroslav Kusý v rozhovore pre denník Pravda uvažuje o perspektívach možnej kompromisnej dohody medzi Ficom a Kotlebom, čo ešte pred voľbami bolo absolútne nemysliteľné. Sociologické služby až do posledného dňa odmietali priznať samotnú možnosť prekonania 5 percent a strane Naše Slovensko predpovedali 1,5-2,5 %.

Čo to znamená? Úspech národne orientovaných politických síl na Slovensku ukázal, že napriek „spracovávaniu“ obyvateľstva v duchu zjednotenej Európy, občania členských štátov EÚ dokážu hlasovať, neriadiac sa propagandou, ale svojím národným inštinktom. A tak vládne orgány sú nútené zobrať to na vedomie, rovnako ako treba počítať aj s inými objektívnymi faktormi, ktoré protirečia Bruselu. Jedným z takýchto faktorov pre Slovensko, aj pre iné európske  štáty, je problém utečencov a nelegálnych migrantov. Pokým bruselská byrokracia kapituluje pred Tureckom, ako hlavným regulátorom migračných potokov, slovenská Pravda akcentuje fakt, že Slovinsko uzavrelo prístup migrantom do Schengenskej zóny, a teda uzavrela balkánsku cestu.

Procesy, ktoré vyvolali politické zemetrasenie na Slovensku sú charakteristické pre mnohé štáty EÚ. Napriek úsiliu Bruselu, neznižuje sa verejná podpora maďarského lídra Viktora Orbána, vláda v Poľsku priviedla k dramatického zhoršeniu poľsko-nemeckých vzťahov, dokonca k hrozbe zavedenia proti Varšave sankcií EÚ. Euroskeptické nálady sú silné v Česku a Rakúsku, nehovoriac už o krajinách Stredozemného mora. To všetko svedčí o tom, že v EÚ nielen postupne dozrievajú, ale na povrch vychádzajú nové sily, ktoré sú schopné radikálnym spôsobom pretvoriť európsky priestor.

Český komentátor týždenníka Respekt Jakub Janda s istou dávkou  humoru a irónie  predostrel, na čo môže naraziť Európa niekedy v roku 2018, v prípade predpokladaného víťazstva Hillary Clintonovej (o víťazstve Trumpa v Bruseli, Berlíne alebo Londýne radšej neuvažujú): „V Elyzejskom paláci zvoní telefón.  Francoise Hollande premáha šialenú únavu z vedenia troch súčasných operácií v Afrike a na Blízkom východe, berie do rúk slúchadlo a hovorí: „Nakoniec zavolala späť!“ V slúchadle sa ale ozve hlas jedného z poradcov: „Prezidentka Clintonová vám, Európanom, odkazuje, aby ste si svoje problémy už riešili sami…“