Sergej Chelemendik – Vladár – ГОСУДАРЬ – Kapitola 4. – Prelomový okamih epochy Putina – osudové užitočné idey pre Rusko
2016-02-07 (10:32)
Rusko stojí na Viere vo Víťazstvo
Začnem od najhlavnejšieho — Rusko stojí na Viere vo Víťazstvo.
Rusi chápu sami seba ako národ víťazov, historická skúsenosť Ruska pritom behom posledných sto rokov – to je skúsenosť svetových vojen, revolúcií, represií, hladomoru, skazy, skúsenosť katastrôf neznesiteľného pre iné národy rozsahu.
Ale vierou Rusov vo Víťazstvo tieto katastrofy neotriasli.
А Víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne vieru upevnilo ako nikdy v dejinách Ruska.
Táto Viera je v našich génoch, o ňu sa aj treba opierať, my máme to, čo takmer nikto na svete nemá.
Víťazstvo ako životný cieľ, ako náboženstvo, Víťazstvo ako životný štýl.
Rusi hľadajú a nachádzajú víťazstvo každý deň, je to unikátne silný, energický, bojovný a nekonečne vytrvalý národ, ktorému je vlastný veľmi aktívny, tvorivý vzťah k svetu a k sebe navzájom:
«Пойдем на улицу, … кому-нибудь дадим! Или сами … получим!»
Doslovný preklad:
„Poďme von, niekomu dáme …! Alebo sami … dostaneme!“
(Význam: „Poďme von, … niekomu jednu uvalíme! Alebo sami… schytáme!“ )
Nikomu z ruských čitateľov tohto textu netreba nič ani prekladať, ani vysvetľovať, čo znamenajú … .
Všetko chápu len z náznaku.
А cudzincom vysvetľovať nemá zmysel.
Prečo …? Prečo dáme …?
Vysvetliť, čo v danom prípade znamená …, to sa ešte horko ťažko dá.
Ale prečo v jednej vete je buď dáme alebo dostaneme, to je už vysvetliť nemožné.
Je to večná ruská pripravenosť na víťazstvá a skúšky zároveň, je to naša národná hračka, ktorá v sebe stelesnila našu podstatu — náš „vaňka-vstaňka“ (detská hračka-postavička, skonštruovaná tak, že nikdy nespadne na chrbát – pozn. prekl.) ako životný princíp.
Môžeš mlátiť „vaňku“ koľko chceš, ale nikdy nepadá.
Jednoducho nemôže spadnúť.
Víťazstvo je pre Rusov udalosť duchovná, náboženská, mystická.
Keďže Rusi nepretržite bojujú s nepriateľmi, medzi sebou navzájom, s ťažkosťami, s okolnosťami, s osudom, v ruskom živote je víťazstvo jav vcelku obyčajný, každodenný.
Prešiel po jamách na ceste a poľadovici, nenabúral auto a nezabil sa sám – víťazstvo!
Vybral z dvadsiatich druhov podozrivej salámy s nápisom „doktorskaja“ v supermarkete chutnú – víťazstvo!
Prefíkane obišiel zápchu v meste – víťazstvo!
Život je ťažký, tvrdý, víťazstiev je veľa, veľa je aj porážok, ale víťazstiev je aj tak viac.
Inak by na Víťazstvo nikto neveril.
V ZSSR desiatky rokov nebolo celkom jednoduché kúpiť vodku, behom posledných sovietskych rokov kúpiť vodku bolo veľmi zložité a mnohé milióny ľudí, pre ktorých vodka bola nemenej dôležitá ako chlieb každodenný, kúpu vodky vnímali ako víťazstvo rozumu nad živlom.
A víťazili prakticky každý deň!
A vodka bola vtedy obzvlášť chutná a vytúžená.
Rusov-víťazov, ktorí všade stále hľadajú víťazstvo a nachádzajú ho, je pravdaže ľahké poštvať proti sebe navzájom, čo nehanebne a cynicky využívajú protivníci.
Jedna veta „Či ej to za hluk a žiadna bitka?“ výstižne opisuje ruskú bojovnosť a napovedá nepriateľom stratégiu: poďme u nich narobiť hluk, a tak tam hneď budú mať aj bitku.
Štvú Rusov proti sebe často úspešne, len výsledok takýchto piklov protivníkov je vždy v ich neprospech: potom čo si schuti zabojujú medi sebou navzájom, Rusi nachádzajú svojich nových vodcov, ktorí ich zjednocujú a všetci spolu ženú protivníkov tak zúrivo, že Poľsko, napríklad, potom, čo skúsilo dosadiť do Moskvy falošného cára Lžedmitrija, sa zrútilo raz a navždy.
Od tej doby ho delili, delili a delili ruskí Nemci.
Túto fenomenálnu ruskú bojovnosť je treba uviesť do kontextu novej geopolitickej vnímavosti Ruska.
Je potrebné konkrétne nariadenie, nad kým je treba zvíťaziť, kto sú nepriatelia, toto večné hľadanie po mnohých rokoch jeľcinovskej doby zradcovstva a neistoty bolo obnovené s príchodom k moci Putina.
Zvíťaziť teraz je potrebné nad ukrajinskými fašistami, islamistami a v poradí je globálna oligarchia.
Zostáva iba vysvetliť Rusom a celému svetu, že globalisti sú ešte aj hadi zvieratá-jašteri.
Že svojimi šupinatými chvostami všetky kreslá poškriabali vo Valnom zhromaždení OSN а predajná tlač to skrýva.
Keď dochádza k presnému pomenovaniu cieľa, potom neexistuje prekážka, ktorú Rusi nedokážu prekonať.
Osudové užitočné idey pre Rusko
Vymenujem ich podľa poradia dôležitosti a prvoradosti.
Je potrebné poraziť zradcov a zradcovstvo, piatu, šiestu a všetky ostatné kolóny.
Teda pripraviť o moc jeľcinovskú „elitu“.
Bez pátosu a dramatizmu, jednoducho im vziať moc.
Raz a navždy.
A ak nové, to je jednoducho dobre zabudnuté staré, je treba si včas spomenúť na správne, záchranné staré.
Napríklad opričninu.
Kŕmiť medveďov zradcami-bojarmi alebo kynožiť obyvateľstvo vzbúrených miest dnes netreba, ale zradu, vzburu je vykoreňovať dávno načase.
Civilizovane, tolerantne, jemne.
Potrebujeme opričninu light, opričninu soft, žiadne psie hlavy netreba pripevňovať na nárazníky limuzín.
V čom spočíva zmysel opričniny?
Ivan Hrozný starých bojarov nahradil novými, vytvoril nový tím, ako by sme povedali dnes a spravil to rýchlo.
Slová Internacionály „kto bol ničím, stane sa všetkým“ vtedy ešte neboli napísané, ale obrovská, drsná energia opričníkov, ktorými dali možnosť v mene cára železnou metlou vymiesť zradcovstvo a stať sa „všetkým“, zbohatnúť, povzniesť sa, bola využitá Ivanom Hrozným na upevnenie svojej moci, o ktorej celý svoj život pochyboval.
Nových bojárov cár Ivan odmenil za vernosť časťou bohatstva starých bojarov, druhú časť si zobral sám.
Opričnina sa vyznačila v dejinách ruského štátu svojou krutosťou, za túto krutosť Západ už vtedy začal haniť Rusko, hoci samotný Západ Rusko svojou krutosťou vždy prekonával.
Prekonáva ho aj teraz.
Áno, cár Ivan bol nielen krutý, bol to krvilačný paranoik, sadista, ale aj napriek týmto patologickým črtám práve on vytvoril základy toho, čo potom všetci začali nazývať centralizovaným štátom.
Slovo opričnina dnes nie je nevyhnutné používať, nech zostane v rámci tejto knihy, slová sa dajú vymyslieť nové, napríklad sa znovu objavil pojem „nová ekonomická politika“.
NEP na nový spôsob!
Vcelku sympatické slovné spojenie.
Ešte v Rusku hovoria „sociálne výťahy“.
Tiež pekné.
Nových bojarov na takomto výťahu je treba vyviezť vysoko hore, starých odviezť dole alebo nabok, najlepšie do zahraničia.
Ale bez peňazí.
„Kradnúť nakradnuté“ vôbec netreba hovoriť, hoci ak to aplikujeme na vtáčatá čubajsovskej privatizácie je to dosť presná definícia.
Kradnúť nikdy netreba, nie je to pekné, je treba to len zobrať zradcom a dať oddaným služobníkom.
Ktorí neprezradia vojnové tajomstvo.
Ako to všetko spraviť — to nie je otázka na mňa.
Ale odpoviem naň obrazom zo známej sovietskej piesne:
jar prichádza, takže treba šiť šaty z kartúnu.
Nie pre seba, ale pre zradcov.
A v takýchto pekných šatách z kartúnu, ktoré sa zradcom veľmi zapáčia z dôvodu ich latentných a zjavných orientácií dúhových farieb, zradcov a buričov je treba odstraňovať.
Jemne, demokraticky, tolerantne, ale odstraňovať.
Pravdaže, to všetko nie je jednoduché, pravdaže, radcovia majú veľa peňazí v Rusku aj v zahraničí, pravdaže, protivníci ich chránia a kryjú im chrbát.
Ale kedy to pre Vladára bolo v Rusku ľahké?
Najjednoduchšie by bolo označiť tento proces za zápas s korupciou — ale to neprinesie výsledky a bude nahrávať protivníkom.
Korupcia — to je ich agenda.
To oni rozhodujú, kto je v našom svete korupčník, a kto nie.
Korupcia vôbec predstavuje hlavný zmysel demokratického procesu, korupciu v jej súčasnej podobe sa naši bojari naučili praktizovať od Západu, pod jeho empatickým vedením.
Západ predsa nie je proti korupcii ako takej, jednoducho sa usiluje všade riadiť korupčný proces sám a so žiarlivosťou sa pozerá na vlastnú iniciatívu nimi dobytých krajín.
Ale veď Rusko nedobyli!
Načo je nám západná korupcia, keď máme dosť svojho vlastného kradnutia?
Na Západe je všetko organizované: ak je to eurokorupcia, nato existujú eurofondy, existujú tisícky euroúradníkov, ktorí túto korupciu organizujú a spravujú.
A namiesto slova kradnutie sa používa slovo lobbing.
Tu je treba zvlášť spomenúť večné kradnutie v Rusku.
My predsa nie sme o nič horší ako títo učitelia, kradnúť vieme tak, ako sa im ani nesnívalo.
„Ľud odnesie a znesie všetko!“ – povedal básnik Nekrasov ani netušiac, koľko pravdy je v týchto slovách.
Odnášame a znášame toto všetko, ale ono sa stále nie a nie minúť.
Ku kradnutiu mali v Rusku vždy veľmi nežný vzťah, mali preň pochopenie.
Ako len toto všetko neukradnúť, keď je to všetko také rodné, keď je toho všetkého tak veľa, keď kradnú všetci a vždy!
Nie nadarmo čoraz častejšie mi na um prichádza slávny historický vtip:
„Jedného dňa Peter I. zasadal v Senáte a počúval kauzy o kradnutí. Nahneval sa a prikázal generálnemu prokurátorovi Jagužinskému:
Okamžite napíšte nariadenie v mojom mene: „Ak niekto ukradne aspoň toľko, že sa za to dá kúpiť povraz, bez vyšetrovania bude obesený.“
Generálny prokurátor zobral do ruky pero, ale zamyslel sa a povedal imperátorovi:
— Pán môj! Takto zostaneš bez služobníkov a poddaných. Všetci kradneme, len s tým rozdielom, že jedni to robia nápadnejšie ako druhí.“
Ale je tu rozdiel — za čias Petra I. nakradnuté nevyvážali každý rok k protivníkom o výške štátneho rozpočtu šestiny pevniny.
Také niečo nebolo dokonca ani za čias Zlatej Hordy — Tatári boli skromní a požadovali iba desatinu.
Všetci čosi kradnú, nie je možné s tým bojovať, ruské kradnutie je pokračovaním ruskej bojovnosti, je to naše posvätné.
Len nech toto všetko nakradnuté zostane v Rusku a peňazí hneď bude veľa.
Lebo potom to vyzerá tak, že nekradneme pre seba, ale okrádajú nás protivníci rukami zradcov.
Bojovať so zradcovstvom a čo najrýchlejšie dosiahnuť Víťazstvo – to je prvá osudová idea.
Druhá idea je nemenej dôležitá a musí ovládnuť masy zároveň s prvou, je svojim spôsobom revolučná pre uvoľnené, precitlivelé, liberálne moskovské osadenstvo.
Ale je to stará, večná myšlienka vojnových víťazstiev a výdobytkov s cieľom vytvorenia nového svetového zriadenia.
My, Rusi, potrebujeme naše nové svetové zriadenie.
Krvavý cirkus s názvom „riadený chaos“ my, Rusi, nepotrebujeme.
Myšlienka vrátiť sa k slávnej tradícii víťazstiev a výdobytkov dozrela v Rusku už dávno, ale zatiaľ ju formulujú tak nesmelo a neisto, že v ňu veria iba romantickí čudáci.
To nie je správne.
Je načase vniesť do otázky víťazstiev a výdobytkov jasnosť, a potom osudová idea určite opantá masy.
V Rusku sa ktovie prečo začali báť zvyčajného slova „vojna“, trasú sa pre ním tak, akoby dejiny Ruska neboli dejinami veľkých víťazstiev a bezprecedentnej vojenskej udatnosti.
Akoby mapu Ruska nikto nevidel.
Toto nenormálne pre Rusko defenzívne a v podstate svojej porazenecké správanie je treba meniť na normálne útočné.
Inak nás môžu rozdupať dokonca aj leniví a zbabelí Turci.
Ktokoľvek nás môže rozdupať, ak budeme myslieť iba na obranu.
Vojny prebiehajú všade, vojny rôzne, Rusko vťahujú a budú vťahovať do týchto vojen, kým sa Rusko nenaučí vťahovať do nich iných.
Rusko sa zatiaľ iba opevnilo na svojich hraniciach a bráni sa, ale vyhrať takto vojnu je nemožné.
Nedá sa donekonečna ustupovať, ustupovaním sme spôsobili to, čo sa udialo a deje sa teraz na Ukrajine a ustupovať už nie je kam.
Rusku nič iné neostáva, ako útočiť a víťaziť vo vojnách, a hovoriť o tom je potrebné na plné ústa.
Rusko, ako to už bolo množstvo krát v jeho dejinách, znovu musí a môže si vybojovať nielen prežitie, ale aj prosperitu a blahobyt.
Vybojovať od protivníkov dôležitú pre Rusko časť sveta, aby potom nastolilo nový, spravodlivejší a lepší svetový poriadok.
Bez reptiloidov a globalistických chimér.
Pravdaže, útočiť a víťaziť vo vojnách je ťažšie, než jednoducho predávať uhľovodíky, sú to diametrálne rôzne úlohy, ale veď aj výsledky budú rôzne.
Čo znamená víťaziť a vybojovať?
Ak to celkom zjednodušíme – pokračovať v tom, čo Rusko už teraz robí v Sýrii, čo nevyhnutne bude musieť robiť na Ukrajine, v Európe a v Strednej Ázii. A iba Boh vie, kde ešte.
Útočiť a víťaziť silou zbraní, tých najrôznejších zbraní, silou ducha, silou vôle, vojenskou udatnosťou, odvahou.
Využiť svoju vojenskú prevahu tam, kde existuje, a tak meniť svet, stávať sa silnejším.
Nevyzývam k svetovej vojne alebo k jadrovému Armageddonu, jednoducho navrhujem reálne ohodnotiť situáciu a spraviť správne osudové závery.
Myšlienka víťazstiev a výdobytkov sa dnes vo svete ktovie prečo stala korisťou akéhosi podozrivého „kalifátu“, s touto myšlienkou sa v súčasnosti do Európy vrhli milióny moslimských mladíkov ako kedysi státisíce európskych teenagerov a detí zrazu vyrazili na križiacke výpravy do Palestíny, Kristova hrobka im zrazu začala chýbať pre šťastie.
Títo mladí bojovníci-džihádisti Európu určite dobyjú, pretože Európa nielen ustupuje pred inváziou barbarov, okamžite sa vzdáva.
Ale veď my nie sme Európa!
A je to pre nás až také zlé, že Európa, ktorá tisíc rokov s nami bojovala, si hneď ľahla na chrbát a zdvihla končatiny do vzduchu?
A úpenlivo dúfa, že ju budú zachraňovať Yenkeeovia, hoci práve Yankeeovia to celé vymysleli a zorganizovali.
Myšlienka víťazných vojen a výdobytkov je večná, je obsiahnutá v povahe človeka a ľudstva, riadia sa ňou Yankeeovia, nazývajúc svoje výdobytky plným spektrom dominovania.
Pre úspech tejto myšlienky Rusko potrebuje celkom málo — potrebuje si spomenúť, že sme vždy žili tak a iba tak a dôkladne vysvetliť, čo sú to vojny a výdobytky dnes, aké má Rusko nato možnosti a sily, aké užitočné zmeny vo svete víťazstvá v týchto vojnách nám sľubujú. Netreba bojovať so sankciami, ale so „sankcionármi“, bojovať s nimi a víťaziť.
Začnem životne dôležitý proces vysvetľovania zmyslu vojen a výdobytkov pre Rusko na jednoduchých, pochopiteľných príkladoch.
Vojny sú dnes vo svete iné, rozvíjajú sa v rôznych dimenziách, pričom týchto dimenzií, ako aj samotných technológií vojny je stále viac a viac.
Vojny prebiehajú ekonomické, finančné, informačné, diverzné, psychologické, teroristické, genocídne – to sú iba niektoré nové dimenzie vojny, ktoré sa pokúšajú zjednotiť pod hlavičkou „hybridné vojny“ a túto hlavičku nasadiť práve Rusku.
Vraj títo zákerní Rusi takéto zložité vojny vymysleli.
Vymysleli ich nielen my, ale aj robíme si jasno so všetkými týmito zložitosťami rýchlejšie ako ostatní, už si robíme v nich jasno.
Vo všetkých týchto nových dimenziách vojny Rusko má svoje obrovské možnosti, svoje unikátne zdroje a výhody, ktoré Rusko buď využije, alebo Rusko zlikvidujú.
Tu je jednoduchý, zrozumiteľný príklad.
Ruskí liberáli donekonečna nariekajú nad cenami ropy a nad tým, ako podlo Rusko týmito cenami škrtia.
Teda proti Rusku sa vedie ekonomická vojna rukami vazalov ZOPAy (ZaOceánski PArtneri — pozn. autora), sauditov a ďalších, vedie sa nie prvý a nie posledný krát.
Vojna ako vojna, akoby ekonomická, ale nie celkom tak.
Pretože existuje veľa víťazných riešení v iných dimenziách, vrátane čisto vojenskej, ktoré umožňujú docieliť to, aby cena ropy vzlietla mnohonásobne.
Aby sme túto ekonomickú vojnu neprehrali, ale vyhrali.
Samotné opísanie takýchto riešení by zaplnilo samostatnú knihu, ale sú známe a Rusko vôbec nevyhnutne nemusí znovu čosi bombardovať a vyhadzovať do vzduchu, existuje množstvo iných síl, protirečení, konfliktov okolo ropy a plynu, ktoré je možné a potrebné tvorivo využiť.
Ako to desiatky rokov robia ZOPA.
Je treba sa od ZOPAy učiť užitočné veci, učiť sa čo najrýchlejšie.
Učiť sa rozdeľovať a panovať, štvať protivníkov proti sebe a sedieť na vrchole hory ako múdra opica, pozorovať ako tigre a levy, hyény a šakaly trhajú sa navzájom na kusy.
Takéto riešenia môžu priviesť, napríklad, k dominovaniu Ruska spolu s Čínou na Blízkom Východe, čo by znamenalo katastrofu pre USA a takéto rozsiahle víťazstvo ruskí ľudia pochopia, podporia a ocenia.
Rusko hneď bude bohatšie, žiť sa bude hneď lepšie, veselšie.
Ešte jeden aktuálny príklad.
USA poštvali Turecko proti Rusku — serióznym výdobytkom sa môže stať realizácia peknej myšlienky likvidácie Turecka v jeho súčasnej podobe, o ktorej toľko rokov káže Žirinovskij.
Nie je treba bombardovať Istanbul, pre Rusko je vôbec nesprávne bombardovať Turkov, nájde sa dosť iných, ktorí by o to mali záujem.
Je treba im iba pomôcť, napovedať, poradiť, inšpirovať.
Je treba konečne ozbrojiť Kurdov naozaj a nie len slovami, zatiahnuť ich do vojny s Turkami, zapojiť Irán. Pripoja sa aj iné arabské krajiny, pretože Turecko sa dávno všetkým zunovalo a správa sa ako Poľsko pred svojim definitívnym rozpadom.
Tak nech sa aj rozpadne.
A netreba nazývať všetky tieto kroky nepresnými slovami — politika a diplomacia.
Je to vojna, víťazstvo v nej je výdobytok, víťazstvo Ruska nad Tureckom v tejto vojne prinesie obrovské plody.
Následky porážky Turecka budú globálne: ak sa Turecko rozpadne, Európa okamžite dostane 10-15 miliónov nových prisťahovalcov a bude sa plaziť pri nohách Ruska, a nie uvažovať o sankciách.
Ešte jeden príklad z drsnej situácie súčasnej kruhovej obrany Ruska.
Objavili sa správne články a vyjadrenia o tom, že ak Turci budú mať dostatok hlúposti a neuvážlivosti, aby vstúpili s Ruskom do priamej vojenskej konfrontácie, Rusko okupuje Pobaltie.
Je dobré, že takéto užitočné návrhy už znejú.
Dobre, pretože Turkov do ozajstnej vojny s Ruskom najpravdepodobnejšie nikto nevtiahne, príliš sú zbabelí a nerozhodní, zatiaľ čo okupovať Pobaltie Rusko môže ľahko, za niekoľko hodín.
So zachovaním všetkých demokratických procedúr, mimochodom.
A nikto v Európe nevydá ani hlásku, hundrať budú len Poliaci, ale oni predsa vždy hundrú.
Boli na Pobaltí americké základne — teraz budú ruské, vládu ako volili na Pobaltí demokraticky, tak aj budú naďalej voliť, len ruskí „neobčania“ dostanú konečne právo hlasovať a vláda začne byť právnejšia, spravodlivejšia.
Bude to vojna alebo nie?
Bohvie, ale bude to výdobytok celkom konkrétny a mimoriadne užitočný.
Nakoniec príklad Ukrajiny ako čerešničky torte.
Ukrajinu budeme musieť si vybojovať naspäť.
Pravdaže, tento proces sa bude volať inak, ale pre nás je dôležitá podstata tohto procesu.
Dnes v Rusku ktovie prečo pokračuje liberálne skuvíňanie, vraj dobyjeme ich a čo potom, ako potom týchto Ukrajincov bude živiť, veď to neutiahneme.
Veď nás Krym takmer zruinoval.
Títo skuvíňajúci by mali už zavrieť zobák.
Z akého dôvodu a za akých čias sa pripojenie bohatého a strategického územia, akým je Krym, chápalo ako zruinovanie Ruska?
Čo je to za blud, čo je to za deformácia skutočnosti?
Z akého dôvodu máme nikoho kŕmiť na Ukrajine a v tých jej častiach, ktoré sa budú nevyhnutne pripájať ďalej?
Mimoriadne bohaté územie Ukrajiny bolo naše vždy a bude po skončení tohto ukrajinského fašistického šialenstva.
Ale za šialenstvo posledných rokov Ukrajina musí zaplatiť a živiť bude samu seba a určite sa jej to podarí.
Nech by sa akýmkoľvek spôsobom pripájali k Rusku kúsky rozpadajúcej sa Ukrajiny, bude to ozajstný výdobytok, ak znovu nedôjde k zradcovskému sprisahaniu medzi ruskými a ukrajinskými oligarchami.
Nestane sa to, ak zradcovia v Rusku budú zlikvidovaní.
A tieto nekonečné rozhovory o tom, „ako títo Ukrajinci nás nenávidia“, že vraj sa tam musia vystriedať generácie, kým sa zahoja rany – to je všetko nepriateľská pasca.
Na Ukrajine postačí zlikvidovať najhorlivejších ukrajinských fašistov, a to sa nevyhnutne stane, a zaviesť ruskú televíziu do každej domácnosti.
A všetko sa hneď zmení, všetkým sa tam hneď otvoria oči.
Nebude Rusko živiť Ukrajinu po celej hanbe s „nezávislosťou“, ale celkom naopak. Ukrajina nech živí Rusko, s radosťou a vďačnosťou za záchranu pred fašizmom.
Ideových banderovcov, nenávidiacich Rusko na Ukrajine tiež nie je nevyhnutne strieľať, ani vyháňať na Sibír.
Svet je teraz iný, a čo sú to zač, veď je to len hŕstka zvrátencov, prečo by sme ich mali na Sibíri živiť a strážiť. Hŕstka tupých „užitočných idiotov“, ktorí nechápu, že o budúcnosti Ukrajiny sa dohadujeme my a USA a zdá sa, že sme sa už dohodli.
Zostáva už len Saakašviliho posadiť na trón, na také dva-tri dni.
A potom ozajstní, „ideoví“ banderovci sami sa odplazia do Západnej Ukrajiny a Európy a budú nenávidieť Rusko odtiaľ.
A miestne kmene a národy nás budú žobroniť niečo s týmito netvormi spraviť.
Aj spravíme, ale len za veľké, špeciálne peniaze.
А ak to mám povedať celkom jednoducho, Rusku a ruským ľuďom je načase vysvetliť, že naše bojujúce lietadlá a rakety to je celkom výhodná, užitočná záležitosť, že ich správne využitie — to je krátka a reálna cesta k blahobytu s prosperite, oveľa kratšia a spoľahlivejšia ako sa triasť kvôli cenám ropy.
Pretože bojovať v súčasnom svete už nevie takmer nikto, a my, ruskí ľudia vieme, učíme sa to robiť stále lepšie a lepšie, čoskoro dobehneme a predbehneme svojich protivníkov vo všetkých dimenziách moderných vojen.
A budeme víťaziť, tak ako sme víťazili vždy.
Nakoniec, za kľúčovú môžeme označiť aj myšlienku osvojenia si a zachovania bohatstiev Ruska.
Sú obrovské, ale nie nekonečné.
Naši predkovia sa o nás postarali, ale aj my sa musíme postarať o našich potomkov.
A konečnosť týchto bohatstiev je načase si postupne uvedomovať.
Táto mega-idea plodí množstvo iných konkrétnych iniciatív a časť z nich sa úspešne realizuje.
Od stúpania pôrodnosti až po obrodenie výroby všetkého, čo sa dá a je potrebné vyrábať.
Mnohí si všimli, že Rusom sa darí vytvárať vesmírne rakety a najlepšie na svete zbrane všetkých druhov, ale vytvoriť ľudový automobil sa zatiaľ nepodarilo.
Na rumunské nebezpečné Dácie s pokazenými gramblavými Rumunmi „francúzskymi“ súčiastkami, vyrobenými Číňanmi jednoducho veľmi veľmi lacno, sú po celej Európe poradovníky na rok dopredu.
Pretože tieto vozidlá sú nič moc – ale veľmi sú lacné.
Čo sme horší ako Rumuni?
Takmer polovica občanov Ruska tvrdohlavo živí automobilové priemysly celého sveta, míňa nato veľké kusy svojich neveľkých platov.
Je treba vytvárať, vyrábať a budovať svoje vlastné, predávať vytvorené a postavené svojich ľudom a svojim priateľom lacnejšie a výhodnejšie ako cudzím — nikto proti tomu predsa nebude nič namietať, ale predsa to treba niekedy robiť!
Aby sme nemíňali kolosálnu časť zdrojov Ruska na kupovanie zahraničných harabúrd, otrávených potravín, škodlivých liekov.
Toho, že dnes Rusko dováža viac ako polovicu všetkého, čo konzumuje, existuje logické vysvetlenie — Gorbačov, Jeľcin, oligarchovia ožobráčili, ozbíjali Rusko.
Ale keď človek prechádza centrom Moskvy v kolóne áut, cena ktorých v Európe je vyššia ako 100 000 Eur a v Rusku ešte väčšia, toto vysvetlenie akosi nepôsobí presvedčivo.
Všetky vyššie vymenované užitočné idey sú očividne medzi sebou spojené.
Ak neodstránime zradcov, prídu temné časy, na víťazstvá a výdobytky budeme musieť nadlho zabudnúť a znovu tešiť protivníkov krutým pohľadom — Rusi znovu bojujú s Rusmi.
Možno to bude ako na Ukrajine, ale oveľa horšie.
Ak nebudeme pokračovať v pohybe smerom k novým víťazstvám a výdobytkom globálne — zvíťazia vonkajší nepriatelia a v dôsledku toho temné časy v Rusku budú ešte krvavejšie a ešte strašnejšie.
Zradcovia sa spoja s vonkajšími nepriateľmi, ktorí naďalej seriózne plánujú nás rozdeliť znovu na feudálne kniežatstvá.
Plánujú, pravda, už dávno, zatiaľ prišlo na to, že na takéto kniežatstvá sa rozpadá Európa, ako sa už rozpadli mnohé krajiny Blízkeho Východu.
Prelomový okamih v Dejinách Ruska a sveta
Rusko bolo, je a bude jednou z hlavných lokomotív Dejín sveta.
Vladár VKS je strojvodca tejto lokomotívy.
Takýto sa mu ušiel osud.
Je dobré, že ho máme.
Je dobré, že ho nemajú protivníci.
Je to dobré a spravodlivé, nezaslúžili si takéhoto Vladára.
Putina-človeka v poslednom čase veľa ukazujú v televízii.
Možno, že dokonca priveľa.
Pretože Zázrak, Tajomstvo a Autoritu nikto nezrušil.
Končiac prvú časť tejto knihy pre každý prípad poviem to, čo možnože nie je celkom jasné niektorým čitateľom.
Nazývajúc Vladimira Vladimiroviča Putina Vladárom VKS (Vladimir Krásne Slniečko), vidím sa chápem ho ako Nástroj Dejín.
Pravdaže, je to živý človek, ako my všetci, je, pije, máva nádchu aj zlú náladu, ale predovšetkým Vladár VKS – to je súhrn energie a vôle, ktorý už zmenil svet.
Zmenil lepším smerom, a nielen Rusko.
Epocha Putina je už realitou.
Epocha Putina bude pokračovať.
Ale práve teraz, behom týchto posledných dní roku 2015, Rusko prežíva prelomový okamih, ktorý bez zveličovania predurčí budúcnosť celého sveta.
A osudové rozhodnutia spraví Vladár VKS, ktorého je treba chrániť pred protivníkmi, pomáhať mu prijať tie správne rozhodnutia.
Všetci sme navštívili tento svet v jeho osudových minútach, ale Vladár VKS je hlavným návštevníkom.
Prelomový okamih spočíva v tom, že Rusko budú chcieť zlomiť, a bude to práve teraz, kým víťazstvá a výdobytky Ruska nezlomia našich nepriateľov.
Ako ho budú chcieť zlomiť – to je jasné.
Bude taký útok na Vladára VKS, aký doteraz nebol.
Útok na jeho okolie – somáre, naložené zlatom na podplácanie zradcov sa budú stádami prebíjať do kremeľskej brány.
Ruskí ľudia sú trpezliví, ale majú hranicu ožobráčenia, po ktorej začína vzbura.
K tejto hranici ožobáčenia aj vedú Rusko zrýchleným krokom, vedú ZOPA, vedú zradcovia.
Je to ich stratégia preverená stáročiami — ožobráčiť krajinu, obviniť zo všetkého Vladára a zvrhnúť ho a na jeho miesto dosadiť svoju poslušnú bábku, ako sa to stalo v prípade Ukrajiny.
Kde žiadny Vladár, pravda, nebol, ale bol tam napoly nepríčetný Janukovič, ktorého zvrhli lusknutím prstov.
Ktorý sedel medzi dvomi stoličkami a myslel si, že je to výborné, že je ten najprefíkanejší a najbystrejší.
А potom západnou stoličkou ho zrazu začali mlátiť po hlave, a na ruskú Janukovič sa neodvážil siahnuť.
Pre Rusko pripravujú ukrajinský scenár, na to spravili hlavnú stávku.
Zradcovia a ZOPA sa chystajú obviniť Vladára VKS zo všetkého a naraz.
Povedia, že ľudia trú biedu a hladujú, pretože vtiahol všetkých na Ukrajinu, do Sýrie a Turecka a bude vťahovať naďalej, že jeho vojny ožobračujú Rusko.
Že chudáci ľudia trpia a bohatí nevedia čo od dobroty.
Povedia, že on a jeho okolie uviazli v korupcii.
To slovo každú chvíľu zaznie, ako už znelo množstvo krát – „skorumpovaný Putinov režim“.
A ak Vladárovi podľa rukej tradície je dovolené byť nesmierne bohatým, v istom zmysle nemá koho okrádať, pretože celé cárstvo je jeho, potom s bojarmi je všetko inak.
Bojarov budú hanobiť, a je za čo.
A čo je najnebezpečnejšie, budú využívať ruský inštinkt spravodlivosti, aj pôda je nato mimoriadne vďačná — „elita“ naozaj sa kúpe v zlate, priepasť medzi bohatými a chudobnými v Rusku sa rýchlo zväčšuje.
Obzvlášť alarmujúce je, ako nahlas v poslednej dobe ospevujú neotrasiteľný Putinov rating.
To neveští nič dobré.
Čo bude robiť Vladár VKS, ktorému je teraz ťažko ako nikdy?
Obráti sa na ľud s prosbou o pomoc s podporu?
Pravdaže, obráti sa, len aby sa neoneskoril s touto prosbou.
Putin musí ukojiť ruský smäd po spravodlivosti, musí to spraviť dnes, a nie zajtra.
Ako, to nik okrem neho nevyrieši.
Aby našiel správne riešenie, Putin potrebuje vidieť reálny stav vecí a nezabúdať, že jeľcinovská „elita“, ktorú je buď nútený znášať, alebo znáša vychádzajúc zo zvláštnych strategických, možno tajných pohnútok, ho bude vedome zavádzať.
A nielen ohľadne ratingu – ohľadne všetkého.
Pretože oklamať znamená zvíťaziť: v systéme vlády, ktorý sa sformoval v Rusku behom tisícky rokov, v systéme „samoderžavnom“, stačí oklamať „samoderžca“, ktorý všetko drží sám.
To je to najzraniteľnejšie miesto Ruska, tam aj bude nasmerovaný hlavný úder — oklamať a pomýliť Vladára VKS.
Hodina udatnosti odbila pre Neho, pre Rusko, pre nás všetkých.
Všetci sa toho zúčastníme, nezávisle dokonca od toho, či to chceme, alebo nie.
Samotný tento text svedčí o účasti autora.
Význam podobných textov mne samému nie je celkom jasný, jednoducho vidím, že vplývajú na udalosti a niekedy pomáhajú vyriešiť niečo, čo sa zdá byť neriešiteľné.
Uvádzam v tejto časti knihy zoznam niektorých svojich publikácií, vplyv ktorých na udalosti, ktoré sa diali, je pre mňa nesporný.
МЫ … их! – 2003
My… ich! – 2003
НАША ИМПЕРИЯ ДОБРА – 2005
Naše impérium dobra – 2005
Как разрежут украинский апельсин — 2006
Ako sa rozkrojí ukrajinský pomaranč — 2006
Путин должен встать на сторону добра — 2012
Putin sa musí postaviť na stranu dobra — 2012
Поглощение Украины — цена вопроса — 2013
Pohltenie Ukrajiny – cena otázky — 2013
Мягкую силу нужно приравнять к атомной бомбе – 2015
Mäkkú silu je treba prirovnať k vytvoreniu jadrovej bomby – 2015
Jak souvisí Lžidimitrij s ruským ...
A zároveň si něco přečti o původu ...
Samova říše byla říší Čechů, ...
Rusové nejsou Slovani. Kdo je Slovan? ...
He, he...sice som to dokazal citat ...
Celá debata | RSS tejto debaty