V lednu a únoru ale tři agentury zaznamenávaly pokles populárnosti strany SMER-SD. Tato strana má nyní o trochu více než 32 % hlasů. Pokud Slováci na poslední chvíli (jak to oni umí) nepřipraví „překvapení“, tak v parlamentu bude sedm úplně rozdílných stran. K čemu to povede? „To bude rozkladať politiku ako aj verejnosť,“ řekl Sputniku dopisovatel Slovenských národních novin, politolog Dušan Kerný:

„O Slovensko sa teraz vedie národný i medzinárodný zápas, aký tu desaťročia nebol. Je to historický zápas. Jeho cieľom je nedopustiť vládu s jednou silnou stranou sociálnej demokracie a vytvoriť podmienky na likvidáciu najsilnejšej politickej strany na Slovensku v nasledujúcom volebnom období. Zároveň ide o to, aby sa na Slovensku nevytvorili také politické pomery ako v Maďarsku a v Poľsku. V týchto voľbách ide o to položiť základy budúceho oslabenia ak nie likvidácie či rozkladu alebo imobilizácie strany SMER — SD. Čiže smerujeme možno ku koaličnej vláde o ktorej nevieme ako bude vyzerať a čo od nej čakať. A k parlamentu aj so siedmimi nesúrodými stranami. To by nám prinieslo hrozbu odvaru tej podoby parlamentných „debát“ ako v Kyjeve — a to by pre nás degradácia politiky a prepad autority politikov a poslancov“.

Vzostup Slovenskej národnej strany je jednak výrazom jej vnútornej zmeny ako aj faktu, že vládna strana SMER — SD nemala výraznú národnú agendu. Teraz nie je také jasné, ako jednoznačne definovať náš národný a štátny záujem v zložitých podmienkach európskych kríz. Preto časti slovenských voličov výrazne chýba slovenská strana v parlamente, kde trvalo majú výrazné parlamentné ako aj vládne zastúpenie strany etnickej maďarskej menšiny.

Není tajemství, že na Slovensku jsou silné proruské nálady a „internet“ obecně sympatizuje Kremlu. Proč tedy proputinovská strana „Odvaha“ podle všeho nepřekoná 5 % hranici?

Netreba si zamieňať nespokojnosť značnej časti verejnosti a politiky s tým, že Rusko je nezmyselne vytláčané z Európy s proruskosťou. Netreba zabúdať, že stále sme národom Alexandra Dubčeka, ktorý sa v roku 1968 dostal do Kremľa ako unesený väzeň. Netreba si zamieňať s proruskosťou obrovskú a trvalú popularitu ruskej kultúry — koncert Moskovskej filharmónie tu nedávno sprevádzali ovácie, podobne nadšenie vyvolal historický počin, koncert všetkých sláčikových diel Dmitrija Šostakoviča nedávno v Bratislave. Podobvne to bolo s koncertom pesničiek Vysockého. S veľkým porozumením sa stretol však aj zásah špičkovej ruskej vojenskej techniky v Sýrii, lebo časť verejnosti sleduje ako sa Nemecko respektíve Európska únia necháva Tureckom vydierať a od zostrelenia ruského lietadla podozrieva Turecko, že je trójskym koňom NATO voči Európskej únii a nielen proti Rusku. Ale žiadna priamočiaro proruská strana nebude ničím iným ako marginálnym zjavom i keď je pre jej zjavných i zatajených sympatizantov volebná kampaň legálnou možnosťou mať širokú publicitu v najrozšírenejších médiách. A to nie je na zahodenie.

Nedávno nazvala Česká televize premiéra Fica „putinovcem“…České média sú vysoko sledované na Slovensku pre svoju kvalitu, ale sú aj na Slovensku jednookým kráľom medzi slepými — slovenské médiá nemajú na rozdiel od českých nijakého spravodajcu okrem Bruselu a Washingtonu. Česká Tv je plaformou aj pre rozhodných, tvrdých slovenských kritikov predsedu vlády Fica, ten má ako jediný ľavicový šéf vlády v strednej Európe bezvýhradnú podporu Miloša Zemana — a tak kritici Zemana ako aj Fica si rozumejú aj v českej televízii. Avšak slovenská politika je realistická. Slovensko a nikto iný podržal pred krachom Ukrajinu dodávkami plynu, sme signatármi listu proti výstavbe Severného potoku 2, slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Ševčovič je „otcom“ energetickej únie, ktorá má vyšachovať Gazprom z terajšieho postavenia na európskom plynovom trhu. Putina samozrejme rešpektujeme, je na čele štátu, ktorého ľud budeme vždy rešpektovať za jeho úlohu v porážke fašizmu. Pre značnú časť slovenskej verejnosti je ťažké zmieriť sa najmä s agresívnou protiruskou propagandou, s izoláciou Ruska a to sa týka aj neveľkej časti slovenských podnikateľov.

Stane se Bratislava více nebo méně závislou na Bruselu po volbách a po příchodu nové vlády?

Otázka nestojí takto — rozsah európskych kríz vytvára pre malý štát ako Slovensko možnosti prispieť k formovaniu názorov a východísk zložitej štruktúry EÚ, ukázalo sa to v spoločnom stanovisku Vyšehradskej štvorky. Okrem toho Slovensko je štátom spoločnej meny euro, teda bude sa usilovať za akejkoľvek vlády byť aktívnou súčasťou tohto jadra štátov EÚ. Problém pre politickú, mediálnu i verejnú mienku je miera závislosti na terajšom smerovaní NATO a potom, ak sa v rozhodujúcom štáte, USA po prezidentských voľbách bude v úrade zasa predstaviteľ nekontrovateľného vojensko priemyselného a finančného kapitálu“.