CHELEMENDIK.SK – EÚ sa ukázala byť bezbrannou voči hrozbe, ktorú si sama pustila na prah

2016-03-24  (19:34)

24.3.2016

Marija Bezčastnaja

Islamský  štát* sa prihlásil k zodpovednosti za teroristické útoky  v Bruseli, o ktorých 22. marca ráno informovala SP. medzitým, počet obetí v dôsledku  útokov v hlavnom meste Belgicka stále rastie. Podľa predbežných informácií sa hovorí o 34 zosnulých, ešte desiatky sa nachádzajú v ťažkom stave.  Hranice Francúzska, Holandska a Belgicka sú zablokované, niektoré letecké spoločnosti rušia lety do Bruselu. 

Svetoví lídri, vrátane Vladimira Putina, vyjadrili  úprimnú sústrasť vláde Belgicka. Britský premiér David Cameron ohlásil mimoriadne zhromaždenie Komisie pre mimoriadne udalosti  Veľkej Británie COBRA.

Ukrajinský prezident Piotr Porošenko sa tiež poponáhľal vyjadriť úprimnú sústrasť, zatiaľ čo ďalší zástupcovia ukrajinskej vlády už dokázali uvidieť v bruselských teroristických útokoch „ruskú stopu“. Takto hlava Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasilij Gricak vyhlásil, že nebude prekvapený, ak vysvitne, že išlo  o „prvok hybridnej vojny Ruska“. Zástupcovia ruskej vlády, vrátane premiéra Dmitrija Medvedeva už tvrdo odsúdili toto vyhlásenie. Niektorí  ukrajinskí blogeri  vyjadrili predpoklad, že teroristické útoky majú odpútať pozornosť Európy od vynesenia rozsudku Nadežde Savčeko. Ako sa hovorí, bolo by to smiešne, keby  to nebolo také smutné.

Výbuchy v Bruseli sa stali najrozsiahlejším teroristickým aktom v Európe po teroristických útokoch v Paríži. Pritom 18. marca v bruselskej komúne  При этом 18 марта в брюссельской коммуне Molenbeek bolo zadržaných päť osôb, vrátane Salaha Abdeslama, po ktorom bolo vyhlásené  medzinárodné pátranie ako po  hlavnom podozrivom zo zorganizovania parížskych teroristických útokov. Symbolické je, že za objekt nového útoku bolo  zvolené práve mesto, ktoré  sa považuje za centrum Európskej únie. Nie nadarmo vrchná predstaviteľka EÚ pre zahraničné  veci  Federica Mogherini  dokonca nedokázala zadržať slzy počas tlačovej konferencie a bola nútená ju prerušiť.

Môžem nepochybovať, že udalosti v Bruseli privedú k novej fáze diskusií o politike bezpečnosti a migračnej politike Európskej únie. Pripomeňme, že behom týchto dní zástupcovia EÚ a Turecka diskutujú o možnosti uzavretia migračnej dohody. Naposledy sa stretnutie ohľadne tejto otázky konalo včera. Dohoda podľa princípu „1 za 1“ počíta s vyslaním nelegálnych prisťahovalcov naspäť do Turecka. Pritom namiesto toho Ankara bude posielať do EÚ už „odfiltrovaných“ migrantov z utečeneckých táborov. Výmenou Brusel sľubuje Turecku urýchliť rokovanie o vízovej liberalizácii s EÚ a dokonca aj o potenciálnom členstve, a taktiež vyhradiť dohodnuté predtým tri miliardy eur. Dohoda vyvolala u niektorých zástupcov EÚ veľa otázok, ale nie je vylúčené, že dnešné udalosti urýchlia jej podpísanie.

— Už teraz môžeme povedať, že práca tajných služieb stroskotala, – myslí si prezident Medzinárodnej asociácie veteránov oddelenia antiteroru  Alfa, poslanec Moskovskej mestskej Dumy  Sergej Gončarov.  — Tragédia v Bruseli  a teroristické útoky v Paríži, ktoré sa konali pred štyrmi mesiacmi, — to sú články tej istej reťaze. Pod rúškom utečencov do Európy preniklo veľa mladých mužov, ktorí buď už sú teroristickými bojovníkmi, alebo boli nimi zverbovaní. Z toho aj vyplýva logický výsledok.

To, že tajné služby, aj napriek tomu, že mali informácie o pripravovaných teroristických útokoch, nedokázali na ne reagovať —  to je, jemne povedané,  nedostatok. Ale ak vláda  európskych krajín nepochop, že situácie sa pre ne stáva kritickou, že nekontrolujú prúd utečencov a dostávajú sa k ním agenti IŠ, môžeme očakávať, že aj v budúcnosti sa takéto incidenty budú opakovať.

SP: — Ako rozsiahla musí byť teroristická skupina na uskutočnenie takého útoku ako v Bruseli?

— Na takú akciu postačí malá skupina z 5−6 a niekedy len z troch ľudí. Pre tajné služby je ovea ťažšie takéto skupiny nachádzať a kontrolovať. Zvyčajne hovoríme o takých organizáciách ako je Islamský štát alebo Al-Kajdá**, ale postačí niekoľko extrémistov a dá sa zorganizovať chaos, podobný bruselskému. Európska tolerantnosť priviedla k tomu, čo teraz vidíme. Ak v Nemecku sa nachádza milión sto tisíc utečencov, predstavte si aké percento z nich môže byť zverbované teroristami. A rozliezajú sa po celej Európe. Bez zmien migračnej politiky opakovanie takýchto teroristických útokov je dosť pravdepodobné.

Generál-major FSB na dôchodku, bývalý šéf riaditeľstva informácií MVV a zástupca predsedu Federálnej služby pre kontrolu drog Alexander Michajlov  si tiež myslí, že príčina aktivizácie teroristickej aktivity v Európe tkvie v nepremyslenej migračnej politike.

— Na jednej strane, aj napriek existencii varovania pred teroristickým útokom, nie je možné zabezpečiť bezpečnosť každého vozňa, každého autobusu, každej zastávky. Na strane druhej, letisko by malo byť tým najchránenejším objektom  a aj napriek tomu sa tam udial  teroristický útok. Nato, aby boli odvrátené útoky je potrebné realizovať efektívnu operatívne-pátraciu činnosť, mať operatívnu  základňu. Zdá sa mi, že dnes je polícia jednoducho bezmocná proti „spiacim“ teroristickým bunkám na území Európy. Príliš veľa ľudí, ktorí predstavujú závažnú hrozbu sa už nachádza na jej území. Taký mocný prúd migrácie privádza k tomu, že tajné služby na jednej strane jednoducho nedokážu spracovať informácie a na strane druhej  apriori nie sú pripravené na realizáciu nevyhnutných filtračných podujatí.

Tomuto problému Európania budú musieť čeliť ešte neraz. Neraz sme hovorili: to, čo sa stalo  v Paríži je iba začiatok. V súčasnosti je Európska únia celkom bezbranná. Tajné služby EÚ cekovo nedisponujú nevyhnutnou mierou koordinácie, príliš si vzájomne nedôverujú, nevymieňajú si informácie a v dôsledku potom máme to čo sa stalo. Európa z hľadiska prenikania teroristov je celkom priehľadná. Príliš veľa hovorili o tolerancii, o otvorených  hraniciach. Preto aj dostali taký výsledok. Myslím si, že rýchlo napraviť situáciu sa im nepodarí. Zdroje tajných služieb v Európe sú obmedzené, ako aj miera ich prípravy.

SP: — Môže dohoda s Tureckom zlepšiť situáciu?

—  To je hlúposť. Osobne vôbec neverím v akékoľvek dohody s Tureckom. Turci v politickom ohľade sú veľmi špecifickí ľudia. Hovoria jedno a robia čosi celkom iné. Je treba výborne chápať: tí, koho dnes poslali na územie Turecka sa zajtra môžu znovu ocitnúť v Európe. Neverím v seriózne dohody a nechápem ako Európania vôbec môžu o tom diskutovať. Turci vedú vlastnú hru a hája svoje vlastné záujmy. Dostávajú potrebné peniaze, ale nie je isté, že pritom budú  realizovať svoje záväzky.

Profesor katedry ruskej politiky fakulty politológie MGU Andrej Manojlo sa domnieva, že Belgicko predstavuje „raj“ pre teroristické skupiny.

— Motívy teroristi mali dva. Po  prvé, to bola reakcia a pomsta teroristov za zatknutie Salaha Abdeslama, predpokladaného organizátora teroristických útokov v Paríži. Zrejme teroristi varovali tajné služby, že pokiaľ ho nepustia, budú nasledovať teroristické útoky. Po druhé, Francúzsko už vyhlásilo, že bude požadovať od Belgicka vydanie  Abdeslama. Teroristi sa pokúšajú zastrašiť belgickú  vládu a vyvinúť na ňu nátlak, aby  Abdeslama nevydali Parížu. Je to priame vydieranie.

Aj napriek konkrétnej príčine útokov, celé Belgicko sa v súčasnosti z hľadiska teroristickej hrozby nachádza v katastrofickej situácii  a je načase ho zachraňovať. Tieto teroristické útoky nevznikli na prázdnom mieste a nie náhodou  Abdeslam sa schoval v jednej z belgických komún. Za podmienok  multikulturalizmu a toho, že krajina pozostáva z izolovaných komún, schovať sa tam je mimoriadne jednoduché. To, že tam existujú oporné  základne teroristov a že sa cítia oveľa slobodnejšie ako v ľubovoľnej inej európskej krajine je proste fakt.

Pripomeniem, že ešte pred teroristickými útokmi v Paríži teroristi zaútočili na  vojenskú posádku v Belgicku, aby sa zmocnili zbraní. Ak  teroristická infraštrukúra disponuje takýmito silami, je to vážne. Očividné je, že Belgicko si neporadí samé s teroristickou sieťou. Na koho sa obráti  — to je otázka. Francúzske tajné  služby v novembri minulého roku ukázali svoju neefektívnosť.

SP: — Privedie táto udalosť k nejakým zmenám v politike EÚ?

— Tieto teroristické útoky – to je úder, ktorý teroristi zasadili do srdca EÚ. Belgicko je jedným z najslabších článkov, ktorý už niekoľko rokov balancuje na hranici rozpadu. Spôsobiť rozpad Belgicka a iniciovať reťazovú reakciu  v EÚ  je dosť jednoduché. Bolo by správne znovu si spomenúť na návrh o vytvorení jednotnej tajnej služby celoeurópskej bezpečnosti, ktorý vyjadril už po útokoch v Paríži premiér Talianska Matteo Renzi. Bolo treba to spraviť ešte včera alebo predvčerom.

Čo sa týka migrácie, už bol premárnený  čas, kedy zablokujúc cesty a hranice sa dalo dosiahnuť výsledok.  Teroristi majú možnosť verbovať občanov samotnej Starej Európy. Nachádzajú stúpencov v radoch ľudí, ktorí  už dávno pricestovali, asimilovali sa a nijako sa neprejavovali ako extrémisti.

Teroristické útoky v Belgicku sa môžu stať katalyzátorom sprísnenia migračných pravidiel EÚ. Ale zdá sa mi, že vlády EÚ sa boja mať dočinenia s tými, ktorí už pricestovali. Je ich príliš veľa, sú dobre zorganizovaní a majú svojich lídrov. Sieť organizácii migrantov v rôznych krajinách koordinuje svoje kroky. Európania chápu túto hrozbu, ale ak sa pokúsime teraz vytlačiť túto „vyrážku“, môže vybuchnúť. Bod z ktorého niet návratu ešte nebol prejdený. Európa musí zintenzívniť zápas s terorizmom, pričom robiť to spoločne. Okrem toho, je nevyhnutné vypracovať rozumnú a jednotnú migračnú politiku. Zatiaľ  všetky pokusy vysporiadať sa s migračnou krízou iba približujú katastrofu.

SP: — Môžu teroristické útoky urýchliť uzavretie dohôd  o migrantoch medzi Tureckom a Európskou úniou?

— Myslím si, že Erdogan sa pokúsi využiť situáciu a to, že európske krajiny  sú vystrašené a to znamená, že predstavujú dobrý objekt na manipuláciu. Už hovoril o tom, že je treba rozohnať Bezpečnostnú  radu OSN, pretože tam nie je ani jedna moslimská krajina. Európske štáty musia chápať, s kým majú dočinenia a nemyslieť si, že Turecko, dokonca aj ak mu dajú  veľa peňazí, pomôže riešiť problém s migrantmi. Pre Ankaru migranti predstavujú prvok  mäkkého vydierania. Sľubujú, že ich budú zadržiavať výmenou za  peniaze. Ale len čo sa peniaze míňajú, sľubujú, že znovu otvoria tieto koridory. Turecko využíva tento faktor za účelom vyvíjania nátlaku na Európu. A potrebujú toho od Európy veľa – od  zrušenia víz a peňazí až po  členstvo v EÚ.

* Hnutie Islamský štát rozhodnutím Vrchného súdu RF z 29. decembra roku 2014 bolo označené za teroristickú organizáciu, činnosť ktorej je na území Ruska zakázaná.

** Al-Kájda rozhodnutím Vrchného súdu RF zo 14. februára 2003  bola označená za teroristickú organizáciu, činnosť ktorej je na území Ruska zakázaná.

Zdroj: http://svpressa.ru/accidents/article/144916/