2016-03-21 (19:54)
21.3.2016
Akosi sa začali rysovať kontúry zákerného Putinovho podmínovania EÚ a NATO, s cieľom postupne zaútočiť na Ríšu dobra, ktorú založili otcovia západnej demokracie. Ak si zoberieme niekoľko čerstvých odhalení na túto tému, čerpaných za najkompetentnejších zdrojov, vychádza z toho priam mrazivý obraz.
Je zrejmé, že za krízu utečencov, ktorá otriasa Európou, nesie vinu Moskva, ktorá vypracovala a realizovala aj plán vojenskej intervencie v Sýrii, ktorá donútila k úteku z tejto krajiny jeden a pol milióna ľudí. Toto nedávno vyhlásil turecký premiér Ahmet Davutogli na summite EÚ – Turecko, a keďže nikto z účastníkov mu neoponoval, znamená to, že to tak v skutočnosti aj je. Veď takéto vyhlásenie nerobil len tak hocikto, ale sám premiér následníckej krajiny Osmanskej ríše!
Samozrejme, Európska únia už dávno pojala podozrenie, že všetkému na vine je Putinova zákernosť. Veď ak Putin tak úspešne uskutočňuje agresiu na Ukrajine svojimi tankami, vyrobenými technológiou stealth, teda neviditeľnými, čo bráni tomu, aby sa venoval tomu istému aj v iných oblastiach sveta?
Zdá sa, že západnej spoločnosti chýba zomknutosť a rozhodnosť. Rusko zavalili nejakými smiešnymi ekonomickými sankciami a ako odpoveď na to, Rusko posiela agentov FSB teraz už nielen na Donbas a do Kyjeva, ale aj priamo do Berlína, srdca Európy. Ako dôverne informuje celý svet The Guardian – nie je to žiadny planý krik. Putin je inšpiráciou pre masové demonštrácie v Nemecku, aby zmietol Angelu Merkelovú z jej postu. Sám riaditeľ Centra pre strategickú komunikáciu NATO Janis Särts vysvetľuje, že Moskva chce vyprovokovať u Nemcov nespokojnosť s daným stavom s utečencami preto, aby odstránila od moci zásadovú stúpenkyňu protiruských sankcií Merkelovú. „Myslím si, že skúšajú (Rusi), či na to majú sily – v takom veľkom štáte, obyčajne s malým počtom slabých miest – prostredníctvom svojho vplyvu naozaj vytvoriť situáciu, ktorá povedie k výmene vedenia štátu,“ hovorí odborník na strategickú komunikáciu, ubezpečujúc, že rozhodne vystupuje ako nezávislý expert. O tom, či absolvoval v minulosti nejaké psychiatrické vyšetrenie, nie je nič známe, ale asi nie, lebo chod jeho myslenia úplne zodpovedá oficiálnej línii NATO.
Výsledkom toho vzniká príťažlivý obraz neustálej podvratnej činnosti Ruska proti Západu. Rusko, hovorí, sa okrem iného zaoberá financovaním extrémistických síl v Európe. Existujú dôkazy o tom, že Moskva organizuje v Nemeckú akcie proti Merkelovej. O tom, kde tieto sú tieto dôkazy a v čom spočívajú, Särts, ako je zvykom, nehovorí a nikdy ani nepovie, lebo je presvedčený, že najdôležitejšie je vypustiť zvuk a obraz sa vytvorí už aj sám.
A tak, v hlave priemerného Stredoeurópana sa má upevniť obraz Ruska ako Ríše zla, ktorú kedysi vytvoril herec a neskôr prezident Ronald Reagan. Dnes akýkoľvek európsky taxikár s premúdrelým výrazom človeka, ktorý nemá nijaké pochybnosti, vám otvorí oči na všetky hrozby, ktoré Rusko predstavuje pre Západ.
Človeku, ktorý sa ocitol vo svete „európskych hodnôt“ z diaľky udrú do očí príznaky zmeneného vedomia jeho obyvateľov. Žijú v krajine, akú im vykresľujú ich politici a médiá, vo svete virtuálnych konštrukcií, netušiac, že sa boja vymyslených nepriateľov. Obyvatelia tohto sveta sa tak trochu sami menia na prízraky. Produktmi a aj potravou tohto zmeneného vedomia sa stávajú hity vychádzajúce z hollywoodskeho montážneho filmového pásu, v ktorých statoční ochrancovia Ameriky víťazia vo vojne svetov, ktorú začala Ríša zla.
Vskutku najpôsobivejšou udalosťou posledných dní však bolo bratanie sa lídrov EÚ s vodcami tureckej demokracie na summite v Bruseli. Odpoveďou na sľub Turecka „výrazne znížiť prílev utečencov“ predstavitelia Ríše dobra súhlasili zaplatiť a nevšímať si likvidovanie Kurdov Turkami, ani „priškripnutie novinárov tureckou vládou. Aby sa nepovedalo, voľačo Ankare „odporučili“. Koniec koncov nejakí Kurdi, či novinári, to pre Európu nie je dôležité. Oveľa dôležitejšie je nevpustiť do domu nepozvaných hostí. Veď to nie sú obyčajní utečenci. Sú to Putinovi agenti, určení na to, aby destabilizovali Európu.
Autor: Dmitrij Sedov