Nová studená vojna: kto zvíťazí

Má Rusko šance vydržať nápor kolektívneho  Západu?

V interview pre časopis Time, ktorý vyšiel 15. február,  ruský premiér Dmitrij Medvedev vysvetlil svoj výrok o začiatku novej studenej vojny medzi Ruskom a NATO. Podľa neho k jej vzniku povzbudzujú rozhodnutia Severoatlantickej aliancie.

Nedávno vo svojom vystúpení na bezpečnostnej  konferencii v Mníchove, ruský premiér vyhlásil, že politická línia NATO vo vzťahu k Rusku zostáva nepriateľskou  a zatvorenou. „Dá sa to  povedať aj ostrejšie: skĺzli sme sa do čias novej studenej vojny,“ povedal Medvedev.

Súčasne v interview pre Time, ktorý dnes vyšiel, Medvedev zdôraznil: „Nikdy som nehovoril o tom, že sa začala nová studená vojna, ale o tom, že NATO tlačia k vzniku novej studenej vojny, Povedal som to a som pripravený znovu to potvrdiť“.

Ako príklad Medvedev uviedol vystúpenie na Mníchovskej konferencii generálneho tajomníka aliancie Jensa Stoltenberga. „Hovoril: Rusko treba obmedzovať po celých hraniciach. Ak toto  nie je príprava   na studenú vojnu, potom čo je to?“ Cituje Medvedeva agentúra Interfax.

Experti už dávno hovoria o začiatku novej studenej vojny. Tak v Rusku, ako aj na Západe. Hoci ešte pred vyše rokom prevládal názor, že takáto vojna už nemôže byť, pretože medzi Ruskom a USA v súčasnej situácii chýba ideologický rozpor. Dá sa teda hovoriť o novej studenej vojne? Ak táto vojna je, aké šance má Rusko vyhnúť sa porážke, ako to bolo so Sovietskym zväzom?

— Na Západe sa v odborných kruhoch už dávno nehovorí o tom, či sa nová studená vojna začala, alebo nie, — hovorí generálny riaditeľ  Inštitútu politickej analýzy Alexander Špunt. —  Hovorí sa o tom, či je to dobre, alebo zle, ako sa dostať z tejto situácie a či sa to oplatí robiť. Studená vojna má svojich stúpencov u nás, rovnako aj na Západe.

Aké  ponaučenie si môžeme vziať zo skúsenosti z minulej vojny? Po prvé, treba si uvedomiť, že ZSSR prehral preto, lebo sa veľmi zhoršil stav v ekonomike. Konkrétne, pre prudký pokles cien za ropu. ZSSR banálne  zbúrala vlastná elita, ktorá už nepomýšľala na nejaké komunistické hodnoty, ale iba na to, ako upevniť a zväčšiť svoju materiálnu prosperitu.

Spomeňte si, že studená vojna sa začala vtedy, keď polovica krajiny ocitla v sa ruinách po Veľkej vlasteneckej vojne. To Sovietskemu zväzu nebránilo v tom, aby obnovilo svoj ekonomický potenciál a stalo sa druhou najsilnejšou ekonomikou sveta.

SP: — Dá sa porovnať prvá studená  vojna a druhá?

—  Približne tak ako napoleonské vojny a prvá svetovú vojnu. Samozrejme,  analógie sa dajú nájsť v mnohých historických udalostiach.

Čo vlastne studená vojna v podstate je? Je to prijatie celého systému medzinárodných vzťahov cez prizmu toho, ako oslabiť protivníka. Teda ani jedna strana sa nesnaží nájsť kompromisy, vzájomne výhodné riešenia, ale snažia sa navzájom sa poškodzovať, niekedy  dokonca škodiac aj seba.

Situácia v Sýrii názorne ukazuje, že druhá studená vojna prebieha. V opačnom prípade, čo by bránilo dvom koalíciám, ktoré bojujú proti spoločnému nepriateľovi – islamskému terorizmu –   zjednotiť sa v tomto boji?

Nejednotnosť a izolovanosť konania jednotlivých štátov sa dajú ukázať na mnohých faktoch. Vezmite si krízu s utečencami. Dokonca aj formálne jednotná Európa je nesúrodá. Utečenecká kríza z Blízkeho východu to dobre ukázala. Štáty východnej Európy nechcú prijímať migrantov, na rozdiel od Nemecka, Francúzska a iných štátov západnej Európy. V istom zmysle medzi nimi tiež prebieha  studená vojna, lebo  nastala kríza myšlienky európskej jednoty. Pritom ideológia s tým nemá nič spoločné.

SP: — Predsa len, ako sa môžeme vyhnúť druhej porážke v studenej vojne?

—  Ako som už povedal, ZSSR zničila jeho vlastná elita. Aj dnes existuje nebezpečenstvo pre krajinu v tom, že  viditeľná, dôstojná časť intelektuálnej elity Ruska sa stále viac dištancuje od vlády.

Dokonca aj Chodorkovského, ktorý vystupoval práve za pokračovanie spolupráce s vládou v terajších podmienkach, veľmi kritizovali predstavitelia takejto elity. Pritom situácia, keď ľudia, ktorí patria k elite nie sú pripravení prijať kompromisy s vládou, aby sa upevnila krajina,  je  veľmi znepokojivá.

Predstavitelia elity by si mali  uvedomiť, že tento postoj škodí aj im samotným. Lebo pozícia „prečkať Putina“ a až potom niečo robiť s krajinou, môže viesť k tomu, že vlastne na zvyškoch krajiny tí istí elitári budú nútení rýchlo si pobaliť kufre a utekať na Šeremeťjevo. Niečo podobné sa už v našich dejinách neraz stalo.

Iný názor vyslovila vedúca Centra pre výskum studenej vojny všeobecných dejín ruskej Akadémie vied Natália Jegorovová.

—  „Klasická“ studená vojna sa netýkala iba Ruska a Západu. A nielen krajín Varšavskej zmluvy a krajín patriacich do NATO. Áno, bola to centrálna os tejto studenej vojny. Celkovo však proti sebe stáli dve sociálno-ekonomické systémy. Socializmus a kapitalizmus. Po roku 1991, ako je známe, jeden zo systémov skrachoval. Jednotlivé štáty, ktoré  sa aj  teraz pridržiavajú „komunistického kurzu“ , už však  netvoria systém.

Mimochodom, nehovorila by som jednoznačne, že USA zvíťazili v minulej vojne. ZSSR v mnohom dobrovoľne vystúpil z tohto rozporu, sám sa zriekol oddanosti socialistickým hodnotám, komunistickej ideológie.

Áno, kroky Západu zohrali svoju úlohu. Mnohí  odborníci sú toho názoru, že práve tvrdá politika, ktorú robil Ronald Reagan proti ZSSR bola  jednou z hlavných príčin krachu socialistického tábora.

Podľa mňa však hlavná príčina spočívala  v tých procesoch, ktoré prebiehali vnútri samotného ZSSR.

V súčasnosti sa naozaj zosilňuje opozícia Ruska a Západu. Význam tejto konfrontácie je však iný. USA dnes   znovurozdeľujú svetové trhy a sféry vplyvu. Teda príčiny sú hlavne ekonomické, a nie ideologické.

Áno, používa sa predošlá terminológia. Ožívajú stereotypy minulej studenej vojny, ktoré, ako sa zdalo,  ešte nedávno odišli do minulosti. Rusko sa opäť  snažia vykresliť ako krajinu-agresora, snažiacu sa obnoviť „ríšu zla“.

Zostali aj mnohé problémy obdobia studenej vojny. Napríklad problém šírenia jadrových zbraní. Hoci vystúpili iné problémy, ktoré v minulosti neboli v popredí, napríklad terorizmus.

Prirodzene, dá sa hovoriť, ako to robia niektorí experti, že v skutočnosti studená vojna bola civilizačným javom, keď na seba narazili dve civilizácie. Vtedy sa ale dá povedať, že vojna Ruska a Západu sa nikdy nekončila, minimálne posledných 20 rokov. A občas prechádzala do horúcich vojen.

SP: — Podobnosť s minulou studenou vojnou je aj v tom, že Západ sa snaží  pôsobiť na Rusko ekonomickými metódami. ZSSR tiež silne utrpel kvôli pádu cien za ropu. Niektorí experti tvrdia, že zníženie hodnoty „čierneho zlata“ v 80. rokoch bolo  zásadné.

—  Áno, analógie existujú.  Je vždy dobré poučiť sa z dejín, , aby sa neopakovali chyby. Vychádza to tak, že  za obdobie, ktoré prešlo od rozpadu ZSSR, sme nezobrali do úvahy minulé chyby, nedokázali sme sa zbaviť tých problémov, ktoré seriózne oslabili Sovietsky  zväz.

Súčasný pád cien za ropu určite  nebol zámerný, plánovaný. Vždy to bolo prirodzené, lebo ekonomika má svoje cykly rozvoja.

SP:  — Časť odborníkov je presvedčená o tom, že jedným z dôvodov rozpadu ZSSR bola prílišná dôverčivosť sovietskych ľudí k médiám. Sme však teraz vďaka prístupnosti k rôznym informačným zdrojom trochu ostražitejší? Alebo propaganda, ako v minulosti môže presvedčiť  veľkú časť obyvateľov o čomkoľvek?

—  V súčasnom svete je veľmi zložité opäť spustiť železnú oponu. V Rusko,  pravda,  sa v poslednom čase objavuje snaha obmedziť slobodný prístup k informáciám, hoci mysliaci ľudia majú možnosť porovnať si rôzne zdroje, aby si urobili svoje závery.

V každom prípade, dejiny sa nikdy neopakujú úplne presne. Kresťanský svet teraz stojí pred hrozbou globálneho konfliktu s radikálnym islamom. Nie náhodou sa uskutočnilo stretnutie ruského patriarchu Kirilla a pápeža Františka, aby  hovorili o tejto téme. Toto nebezpečenstvo by  mohlo v niečom zblížiť Rusko a Západ.

Zdroj: http://svpressa.ru/politic/article/142441/