Sergej Chelemendik – Ak Európu čaká konfrontácia s Ruskom – Česko a Slovensko nebudú na mape Európy – rozhovor pre PARLAMENTNILISTY.CZ – SEPTEMBER 2015

 
– Ako vidíte vzťahy medzi EÚ a USA? V súvislosti s ukrajinskou krízou sa už pred niekoľkými mesiacmi hovorilo o tom, že Brusel iba uskutočňuje politiku USA, ak je reč napríklad o sankciách, či ostrej antiruskej rétorike. Môžeme povedať, že EÚ a USA sú rovnocenní partneri, alebo niekto z nich dominuje?
–  Súčasné Spojené štáty americké nemajú a ani nemôžu mať partnerov.
Existujú podriadení, a tých  je zatiaľ dosť a potom nepriatelia,  ktorí sa podriadiť odmietajú.
Pritom Spojeným štátom pribúda čoraz viac nepriateľov, lebo osud tých, ktorí sa podriadili, vyvoláva hrôzu u všetkých ostatných. To, čo sa deje na Blízkom východe a na Ukrajine to jasne ilustruje.
Európska únia je v súčasnosti kolóniou USA, preto je nesprávne hovoriť o tom, že Brusel má dnes nejakú vlastnú politiku. Je to iba plnenie príkazov Washingtonu, tak ako v minulosti štáty Varšavskej zmluvy plnili príkazy Moskvy.
Týka sa to nielen sankcií, ale doslova všetkého.
Druhá otázka je, že Brusel a EÚ netreba stotožňovať s Európou mnohých krajín a národov, ktoré ešte stále  žijú svojím národným životom a snažia sa obhajovať svoje národné záujmy.
Som presvedčený o tom, že väčšina Európanov dnes nielenže vie o svojom podriadenom postavení vo vzťahu k USA, ale sú s takýmto postavením veľmi nespokojní. Odtiaľ pramení v Európe rastúci antiamerikanizmus veľkých  más ľudí na pozadí servilnej poslušnosti tzv. európskych elít.
Tu v prvom rade nemám na mysli postkomunistické krajiny, ktoré sa stali  kolóniami na druhú aj EÚ aj USA súčasne a sú beznádejne ohlupované médiami. Aj v týchto krajinách antiamerikanizmus rastie, ale zatiaľ len placho a nesmelo. Mám na mysli kľúčové krajiny ako Nemecko alebo Francúzsko, kde nespokojnosť s postavením zámorskej kolónie USA rastie úmerne tomu, ako sa čoraz jasnejšie ukazuje, kam konkrétne vedú USA Európu.
Odpor voči   politike  USA sa pomaly, ale iste stáva mainstreamom európskej politiky. Pribúda stále viac  parlamentných európskych strán, ktoré vystupujú proti podriadenému postaveniu ich štátov a národov. Aby sme lepšie pochopili, prečo je to tak, stačí vymenovať ciele americkej politiky v Európe: centralizované zdieranie Európy pomocou početných finančných pyramíd a machinácií, kde hlavnou pyramídou bol a zostáva americký dolár; poštvať proti sebe Európu a Rusko a prebudiť k životu pre USA záchrannú novú veľkú vojnu. A potom odpísať všetky svoje dlhy, predkladať marshallove plány, pohrúžiť vojnou zničenú Európu do novej dlhovej kabaly. Tak    sa stalo už dva razy v minulom storočí a USA vtedy nemali ani omrvinku ich súčasných síl a možností. Ak sa to podarilo vtedy, keď boli perifériou sveta, prečo by to nevyšlo teraz, keď sú najsilnejšie zo všetkých?
– Po druhej vlne sankcií proti Rusku vzťahy medzi EÚ a Ruskom boli prakticky zmrazené. Môžeme v poslednom čase hovoriť, že sa zlepšili? Zo strany NATO znejú hlasy o tom, vraj Rusko je náš nepriateľ, a to isté niekedy počuť aj od európskych politikov. Ako sa podľa vás budú vyvíjať vzťahy medzi Európou a Ruskom?
–  To bude závisieť najmä od USA, ktoré urobia všetko pre to, aby postavili proti sebe Európu a Rusko, od toho, ako efektívne a agresívne budú dosahovať tento cieľ. Potom to do veľkej miery závisí aj od dominujúcich členov EÚ a tu už veci nevyzerajú tak ružovo, ako  by si to USA želali. Európania už nechcú byť zruinovaní a ešte menej sa im chce bojovať.  Ak by im ukázali tú vojnu, ktorá sa reálne odohráva  na Ukrajine, strach a pobúrenie  Európanov by boli oveľa silnejšie.

Nemyslím, že väčšina ľudí v Európe považuje Rusko za nepriateľa, napriek obrovskému úsiliu propagandy. Myslím, že takmer vo všetkých európskych krajinách by v čestných voľbách vyhral prezident Putin, ak by sa ich mohol zúčastniť.  Je populárnejší než mnohí miestni politici. Popularita Ruska sa paradoxne zvyšuje úmerne útokom na jeho lídra. Pretože Európania inštinktívne cítia, že práve Rusko a Putin ich môžu zachrániť pred vojnou a deštrukciou.
Nakoniec Rusko môže jednoducho neprísť do vojny s Európou, ktorú tak starostlivo pripravujú USA. Ak sa Rusko zatiaľ vyhlo vojne s Ukrajinou aj napriek obludným krvavým provokáciám zo strany amerických marionet v Kyjeve, vojne s Európou sa tiež môže vyhnúť. Prísne vzaté práve v tom je nádej, nádej na Rusko, a nie na kolonizovanú USA Európu.

Všetko toto bude určovať budúce vzťahy Ruska a Európy, ktoré zase budú určovať budúcnosť sveta a scenáre sú len dva.
Buď zvonku vnútená konfrontácia, pričom Británia bude nesporne pôsobiť na strane USA, je to jedna anglosaská civilizácia, ktorá má viac než tisíc rokov. Alebo strategické spojenectvo Európy  a Ruska, ku ktorému sa nevyhnutne pripojí Čína a takmer všetky ostatné  štáty sveta.

Takýto scenár znamená koniec dominancie USA, preto USA urobia všetko, aby to nepripustili, vrátane svetovej vojny. Chcel by som podčiarknuť hrubou  červenou čiarou – USA otvorene a cieľavedome pripravujú svetovú vojnu, je to v súčasnosti ich jediná alternatíva, pričom svetová vojna, aby naozaj bola svetovou, sa môže rozšíriť iba v Európe ako zrážka Európy a Ruska. Práve preto pozornosť všetkých mysliacich ľudí na svete bola upriamená na vojnu na Ukrajine, ktorá je koncipovaná ako  zápalná šnúra v Európe.

– Aj tým najviac antiruským politikom v Európe musí byť jasné, že Rusko nezmizne zo svetovej mapy a bude nutné s ním v každom prípade mať dočinenia. Alebo to tak nie je? Môže Európa existovať bez Ruska? Alebo naopak, môže Rusko normálne žiť bez spolupráce s Európou?

–  Stáročný sen Anglosasov nespočíva v tom, aby zmizlo Rusko, ale aby bola zlikvidovaná ruská civilizácia a mohli sa zmocniť jej obrovských území a bohatstiev. Je to sen banálny, je to koloniálna idyla, tak kedysi snívali aj o Indii, aj o Číne, prakticky o celom svete, ale dokonca ani v Afrike sa to zatiaľ nepodarilo. Chápu to európski politici? Pravdaže, mnohí chápu, ale nevie to skorumpovaná desaťročiami hnilá elita EÚ, ktorá nevedie Európu do svetlej budúcnosti, ale na cintorín dejín, čo ako zvláštne to znie dnes na pozadí sýtych miest Holandska alebo Anglicka a zničeného vojnou Donecku.
Ale Doneck vybudujú znovu ruskí ľudia, tak ako množstvo krát v dejinách obnovovali svoje zničené vojnami mestá, zatiaľ čo európske mestá, pekné a sýte,– mimochodom dokonca aj české mestá, – čoskoro obsadia iní, presnejšie už obsadzujú. Pretože Európania o 100 rokov budú tvoriť v Európe mizernú menšinu. Títo iní aj budú tu žiť spolu so zbytkami Európanov, tých z nich, ktorí prežijú po desaťročiach chaosu, vojen a skazy, ktoré nevyhnutne budú predchádzať koncu Európy. A spoliehať sa Európa môže iba na Rusko, ak bude mať sily, možnosti a chuť pomáhať. Bez Ruska je Európa sirota, bez Ruska je Európa neživotaschopná, ale je to čisto hypotetická otázka, pretože Rusko bude. Rusko bez Európy prežije – je to viac životaschopná civilizácia.

–   Na Ukrajine nedávno prebehli voľby  do parlamentu a pred niekoľkými dňami prebehli voľby v Donbase a v Lugansku, ktoré sa Kyjev nechystá uznať. Aký vývoj na Ukrajine predpovedáte  behom najbližších mesiacov? Môže sa situácia postupne ukľudniť, napríklad pod vplyvom zimy a nevyhnutnosti ruského plynu, môže Kyjev uznať autonómiu Donecku a Lugansku? Aký vývoj predpovedáte na Ukrajine?

– Vojna na Ukrajine bohužiaľ iba začína  a nevymysleli ju v Kyjeve a príkazy ukrajinské vojská nedostávajú odtiaľ. Najľahšie prognózovať situáciu na Ukrajine môžu americkí stratégovia, ktorí de facto riadia túto rozpadávajúcu sa krajinu, presnejšie riadia  jej ničenie. Práve títo  stratégovia, sledujúc svoje ciele, používajúc svoju technológiu, vytvorili na Ukrajine peklo na zemi pre 40-miliónový slovanský národ, značná časť ktorého navyše vždy seba samých identifikovala ako Rusov. Rovnaké peklo, ako v Iraku, Líbyi, Sýrii, zoznam môže pokračovať.

Prognóza je nasledovná:  vojna s Ruskom, ktorú zahájili USA na území  Ukrajiny, bude pokračovať  a niekto v nej zvíťazí.  Ak sa obmedzí iba na Ukrajinu, víťaz je jasný vopred. Ale USA formulujú úlohu vždy široko a rozsiahle – zatiahnuť do vojny Európu,  а potom aj celý svet. To aj je hlavná otázka budúcnosti, ale už nielen Ukrajiny – budúcnosti celého  sveta. Či prerastie vojna na Ukrajine do vojny svetovej.

Všetci jednohlasne dnes tvrdia a kričia: nie, to sa nemôže nikdy stať, v žiadnom prípade! Ale veď aj Chamberlain v roku  1938  sa  vrátil z Mníchova, kde Hitler dostal ako darček Československo  so slovami: „Priviezol som vám mier na večné veky.“

Pre Európu teraz nastáva hodina pravdy – buď ju znovu poštvú proti Rusku a stane sa znovu arénou a obeťou novej svetovej vojny – to je scenár USA,  – alebo Európa bude mať vlastné scenáre. Je dôležité chápať, že vlastné scenáre má aj Rusko a vojna s Európou kvôli Ukrajine nie je súčasťou plánov Ruska.

– Už dlho robíte geopolitické prognózy. Čo predpovedáte Európe? Bude po skončení vojny na Ukrajine v Európe kľud alebo sa môže rozhorieť požiar vojny v nejakej inej európskej krajine? Táto otázka sa môže zdať nemiestna, ale pred pol druha rokom by nikto z bežných ľudí nepovedal, že na Ukrajine môže začať vojna…

– Pretože bežní ľudia vojny zvyčajne nezačínajú. Veľakrát som hovoril  a písal behom posledných rokov: mier v Európe skončil, keď začalo bombardovanie Juhoslávie a došlo  k rozpadu tejto ešte nedávno bohatej a úspešnej krajiny. Ale zatiaľ to nie všetci chápu a málo kto tomu verí.

Obyčajný Pražák za nič na svete neuverí, že na jeho uliciach môže začať najprv majdan, potom likvidácia civilného obyvateľstva nejakými hrdlorezmi, ktorí sa ktovie odkiaľ zrazu objavia, a je jedno, či sú to fašisti, islamisti, separatisti alebo ešte niekto. Zatiaľ čo obyčajný Barcelónčan už dnes tomu uverí, niektorí obyčajní Parížania už to tiež zažili,  hoci zatiaľ vo veľmi miernej verzii, keď náhle islamská mládež  spálila celé štvrte Paríža iba nato, aby budúci prezident Francúzska maďarského pôvodu Sarkozy ich mohol exemplárne ukľudniť a vyhrať voľby. Začínajú sa s týmto javom oboznamovať aj obyčajní Bruselčania, Londýnčania.
Ak očakávate optimistickú odpoveď, radšej sa obráťte na zástupcov politického mainstreamu v Česku, ktorí sú povinní rozprávať o budúcom blahobyte v Európe rovnako úprimne, ako ich otcovia rozprávali o nevyhnutnom víťazstve komunizmu.Pravda, veria v to len tí najjednoduchší a najmenej vzdelaní českí politici.  Zložitejší a viac rozmýšľajúci prinajmenšom začínajú pochybovať,  ale nahlas opakujú zaklínadlá o užitočnosti Európskej únie a všetkých  rozprávkových výhodách,  s ňou spojených.

Prognóza pre Európu môže byť jednoduchá a očividná – čakajú ju otrasy rôzneho druhu, sociálne, medzietnické a medzikonfesné strety, vzbury ako výsledok vnútorných konfliktov a protirečení, ktoré Európania nielenže neriešia, ale akoby naschvál vytvárajú. Každý tretí obyvateľ Francúzska už v súčasnosti nie je Francúz, ale tí, ktorí Francúzmi ešte sú, sa ani pošepky na to nemôžu posťažovať…
Európu čaká to, o čom vôbec nikto nehovorí, pretože je to veľké tajomstvo –  ale bude to práve tak: Európu určite okradnú, zoberú jej peniaze – s pomocou vynikajúcej meny euro sa to dá spraviť ľahko a pohodlne, nato aj bola vytvorená a čoskoro splní svoju historickú misiu. Už teraz hovoria, že euro bude stáť menej ako dolár a prosím vás zapamätajte si tieto slová.
Nie náhodou Anglicko nevstúpilo a nikdy nevstúpi do eurozóny, pretože Anglicko sa považuje za Európu, keď je to výhodné  a keď to nie je výhodné je bližšie k Amerike. Taká je to prefíkaná, zákerná krajina.  A to, že Česi euro nemajú v priebehu  vysávania Američanmi peňazí z Európy  Čechom žiaľ nepomôže, pretože česká koruna je k euru  fatálne priviazaná.
Prognóza pre Európu môže byť aj zložitá – jej budúcnosť závisí od toho,  do akej miery za Európu aj naďalej budú o všetkom rozhodovať USA, či sa podarí USA poštvať proti sebe Európu a Rusko, ak nie, –  а  taká možnosť pre Európu zatiaľ existuje, – aké miesto zaujme Európa v novom viacpólovom svete, aké vybuduje vzťahy s Ruskom a Čínou.
Ako viete, v Česku sú takéto myšlienky zatiaľ prístupné iba hŕstke obzvlášť zvedavých, ktorých ktovie prečo ešte nazývajú konšpirológmi, hoci v susednom Nemecku to už sú témy strategických polemík, niekedy dokonca verejných.

Zatiaľ je však otázka stanovená celkom jednoducho – USA cieľavedome rozsievajú chaos po celom svete. To je ich oficiálna stratégia, ktorá sa nazýva „riadený chaos“ а Európa, berúc do úvahy vojnu, ktorá začala na Ukrajine, sa stáva hlavným recipientom tohto amerického know how  globálneho merítka. Chaos sa tu rozsieva na stále väčších územiach a to, že v Česku to nikto nevidí a nechápe, vôbec neznamená, že to tak nie je. Ani Beneš, ani Hácha, ani Tiso nevideli  a nechápali  nič z toho, čo sa dialo s Československom, а potom aj s Európou. Ani plány Hitlera, ani plány Stalina, ani plány Angličanov  nielenže nepoznali,  ale ani nechceli poznať – čoskoro o tom preložíme do češtiny knihu môjho kolegu a priateľa Nikolaja Starikova. Tak aj teraz plány USA a Nemecka v súvislosti s Českom českých politikov nezaujímajú dokonca ani len z čisto akademického hľadiska. Veď v podstate by bolo užitočné vedieť, čo títo veľkí a silní plánujú s nami robiť. Ale vedieť to nechcú, a možno je to tak správne. V Rusku hovoria: menej vieš – lepšie spíš.

– V jednom interview ste hovorili, že USA predovšetkým chcú rozpútať bratovražednú vojnu medzi Slovanmi a slovanskými štátmi. Ako vidíte z tohto hľadiska budúcnosť Centrálnej a Východnej Európy?

– Vojny medzi Slovanmi bohužiaľ už boli rozpútané aj na Balkáne, teraz je situácia oveľa horšia – na Ukrajine poštvali medzi sebou navzájom Rusov a Ukrajincov tak, že už tečú rieky krvi. Najhoršie je na tom to, že my, Slovania, dovoľujeme im štvať nás proti sebe navzájom. Prečo je to tak – to je tá najhlavnejšia otázka, na ktorú sa pokúšali odpovedať mnohí ruskí myslitelia, ale jednoduchá, pochopiteľná a spásonosná odpoveď na to zatiaľ neexistuje. A to je strašné pre všetkých nás, Slovanov, vrátane Čechov, časť ktorých sa na svoje slovanstvo pozerá zložito. Pretože ak nás bude možné proti sebe štvať aj naďalej, vyvraždíme sa navzájom a oni sláviť víťazstvo. Existuje jednoduchá odpoveď –  je to tak, pretože sme hlúpejší, prostoduchejší, ale to je nesprávna odpoveď. Slovanov stáročiami proti sebe poštvávali predovšetkým Anglosasi prostredníctvom ich fenomenálnej schopnosti infiltrovať sa do vládnucej elity Slovanov, nasádzať tam svojich agentov, zabíjať lídrov. Bude spravodlivé povedať, že Slovania, vrátane Rusov, vždy boli obeťami zákernosti, krutosti a cynizmu Anglosasov.  V Česku to málokto vie, ale behom posledných tristo rokov mnohí ruskí cári boli zabití tak alebo inak Anglosasmi, dokonca by som povedal, že väčšina z nich.
– Česko a Slovensko dokopy majú približne rovnaké obyvateľstvo ako hlavné mesto Číny, teda nejedná sa o veľké štáty a ich možnosti hájiť svoje záujmy sú obmedzené. Na druhej strane to, že sme malí, neznamená, že sme nezaujímaví pre tak silné veľmoci ako napríklad USA?
– Pre začiatok podotknem, že za malých sa označujú takmer výlučne sami Česi a Slováci, označujú sa tak často, čo odráža ich hĺbkovú filozofiu, podstata ktorej je v tom, že hájiť svoje záujmy skutočne nie sú zvyknutí a na tom sa nič nezmení. Tradície štátnosti, patriotizmu a nezávislosti nevznikajú ani behom rokov, ani dokonca behom desaťročí. Behom posledných stoviek rokov tieto národy boli súčasťou Rakúsko-Uhorského impéria v podriadenej pozícii a také tradície, aj napriek pokusom o odpor, sa jednoducho nemali odkiaľ zobrať. Nečakaný vznik silného Československa v roku 1918 síce silno ovplyvnil postavenie aj Čechov aj Slovákov vo svete, ovplyvnil pozitívne, ale nemohol principiálne zmeniť filozofiu a mentalitu. Česi a Slováci začali sami seba chápať ako národy, ktoré majú vlastné štáty, a nie jednoducho obyvateľstvo provincie impéria Habsburgovcov, aj napriek tomu, že Československo bolo predovšetkým  anglosaským projektom upevnenia svojich pozícií v Centrálnej Európe s pomocou takéhoto nového štátu.
Česko a Slovensko zastávajú z hľadiska geopolitiky v Európe mimoriadne dôležitú pozíciu. Vedia to aj vo Washingtone, aj v Moskve aj v Berlíne. Je to kľúč k mieru alebo vojne v Európe – najviac si to v súčasnosti uvedomujú USA, ktoré sa intenzívne zaoberajú rozpaľovaním svetovej vojny, preto aj úsilia USA, ktorých cieľom je kontrola kľúčovej pozície, sú značné a viditeľné. Ako aj pokusy slovenských a obzvlášť českých politikov získať výhody z tejto pozície, pokusy zatiaľ neúspešné, pretože sa uskutočňujú podľa princípu veterníka, po rusky sa tomu hovorí nastaviť nos tým smerom, kam fúka vietor (po slovensky: kade vietor, tade plášť).
Problém je len v tom, že politici Česka a Slovenska necítia, aké vetry fúkajú  a nakoľko sú silné.
Aj napriek povedanému, niektorí českí politici, napríklad Václav Klaus alebo Miloš Zeman, predstavujú zriedkavý príklad snahy pochopiť, odkiaľ fúka tento rozhodujúci vietor.
Z tohto hľadiska je v súčasnosti Česko svojim spôsobom unikátny pre totálne kolonizovaný postkomunistický priestor fenomén, kde nielen politici, ale aj veľa autorov, analytikov, verejných činiteľov sa pokúša pochopiť, čo sa deje vo svete, a tak vytvárajú mechanizmus vlastného politického myslenia. Začínajú opatrene hovoriť, že ich médiá sa nachádzajú pod totálnou kontrolou tajných služieb USA – to isté hovoria Nemci a Francúzi už dávno, hovoria otvorene.
Česká skúsenosť vlastného geopolitického videnia sveta je unikátna preto, že nič také sa nedeje ani na Slovensku, ani v Poľsku, ani v Bulharsku alebo Chorvátsku. A tým viac na zmietanou vojnou Ukrajine. Svoju suverénnu politiku v Európe dnes generuje iba Orbán v Maďarsku, ktorý nielen sám rozmýšľa, ale aj koná, pokúšajú sa nájsť svoju cestu vo svete aj Srbi.
Česi začínajú rozmýšľať, a to je zdrojom opatrného optimizmu.
Tu chcem stručne predstaviť svoje videnie budúcnosti Centrálnej Európy – zatiaľ iba formou téz.
Myslím si, že spolu s vývojom vojen v Európe – nielen na Ukrajine, v poradí je Podnestersko, Moldavsko, možno Pobaltie, Poľsko, – pozícia Centrálnej Európy sa stane absolútne kľúčovou z hľadiska toho, či bude možná naozaj veľká vojna s vtiahnutím do nej Nemecka a potom aj ďalších členov NATO.
Preto za veľký cieľ geopolitiky pre Európu a Rusko chcem označiť vytvorenie v Centrálnej Európe neutrálneho priestoru, ktorý sa stane reálnou nárazníkovou zónou bezpečnosti ako pre Západnú Európu, tak aj pre Rusko. Túto zónu môžu sformovať bývalé časti Rakúsko-Uhorska, ktoré majú k sebe blízko historicky, kultúrne aj mentálne – Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko, Česko – v mene vlastného prežitia – myšlienky prosperity by som dnes odložil na lepšie časy.
Tu nie je až také podstatné, či tieto krajiny budú aj formálne mať status neutrálnych tak, ako ho dnes má Rakúsko. Podstatné je to, aby sa geopoliticky správali podľa rakúskeho modelu, teda aby nemali na svojom území základne NATO a nezúčastňovali sa na bojových operáciách na strane NATO, v konfliktoch a vojnách, ktoré USA rozpaľujú po obvode Ruska. Ani v Afganistane, ani na Ukrajine, ani v Moldavsku. Pravdaže, ideálne je, aby tieto krajiny vystúpili z agresívneho bloku NATO alebo dostali v rámci neho akýsi nový, zvláštny status.
Prečo je obzvlášť dôležité, aby tam neboli základne NATO, ktoré formálne zatiaľ doteraz neexistujú?
Pretože vojenské základne na území NATO sa automaticky stávajú terčom  pre úder zo strany Ruska, na ktoré sa dnes útočí   a vytvára sa nebezpečná možnosť provokácie. Predstavme si, z takejto základne na Slovensku alebo v Maďarsku zrazu odštartovali rakety smerom k Rusku alebo vzlietli americké lietadlá – takáto udalosť by znamenala automatickú vojenskú reakciu Ruska. Odvetný úder do týchto základní stavia veľkých členov NATO pred nevyhnutnosťou zapojiť sa do vojny –  zbombardovali nášho spojenca na zatiaľ ešte nie našom území, ale na území „divokých, neplnohodnotných“ Slovanov. A je nádej, že táto vojna sa odohráva iba na ich území.
To je oveľa nebezpečnejšie, ako účasť stoviek poľských žoldnierov vo vojne na Ukrajine, to je priamy casus belli, a práve to sa snažia vytvoriť USA na území Centrálnej Európy.
Vidím  úlohu vytvoriť z Centrálnej Európy neutrálne pásmo ako reálnu, ak Európa a Rusko prejavia pre jej vyriešenie politickú vôľu. A ak želanie nestať sa nevyhnutnou obeťou v novej vojne prejavia aj krajiny Centrálnej Európy.
V neutrálny status Slovenska a Česka zatiaľ verí málo ľudí, ale Maďarsko sa výrazne hýbe týmto smerom a je potrebné si z neho brať príklad.

– V EÚ bola vytvorená nová komisia a nový človek sa postavil na jej čelo. Očakávate od „európskej vlády“ niečo nové, nejaké kroky vpred alebo viditeľné reformy? Ako bude vyzerať EÚ o päť rokov?

– Veľký francúzsky patriot Jean-Marie Le Pen nazýva EÚ kolóniou globalizmu a od tejto kolónie ja osobne očakávam iba jedno – EÚ sa bude podieľať na masovom ozbíjaní Európy, čo vlastne už aj robí desiatky rokov a eurobyrokrati, ktorí poznajú reálny stav vecí, sa budú snažiť ukradnúť pre seba podľa možnosti čo najviac, pretože  predstavenie sa blíži ku koncu a väčšina z nich aj ich rodiny budú musieť dožiť svoje životy v USA, budovať tam nový život bez obrovských platov eurokomisárov a europoslancov, takže teraz potrebujú oveľa viac peňazí. Preto si musia ešte viac šplhať u svojich patrónov v USA, pretože do Ameriky tiež nezoberú všetkých, ale iba tých najaktívnejších. A časť nechajú v Európe, aby okúsili hnev národných más. Aby potom im mohli stavať pomníky. Taká je technológia Anglosasov, má stovky rokov a zatiaľ vo svete dominuje.
Ako bude vyzerať EÚ o päť rokov? Je možné, že už nijako. Vojny v Európe sa rozvíjajú veľmi rýchlo a ak to bude pokračovať, EÚ bude zhodená zo scény vojnami, tak ako to bolo s Ligou Národov.
Ak stratégia USA v Európe nebude úspešná – a to je celkom možné, – EÚ sa bude radikálne meniť, bude to Európa národov a suverénnych štátov, a nie kolónia USA. Tieto zmeny sa tiež urýchľujú – pozrite sa na Anglicko, ktoré najpravdepodobnejšie vystúpi z EÚ, na Maďarsko, ktoré prestáva poslúchať, aj napriek tomu, že je rovnako „malé a slabé“, na totálne skrachované vďaka vstupu do EÚ Bulharsko a Rumunsko, na Francúzsko, kde je Marine Le Pen najpopulárnejšou političkou, na Katalánsko, na sever Talianska… EÚ vo svojom súčasnom stave je neživotaschopná – veľa som hovoril a písal o tom počas našej kampane do európskeho parlamentu.
 – Na slávnostiach, venovaných štátnemu sviatku Česka, prezident Miloš Zeman udelil najvyššie štátne ocenenie aj vášmu premiérovi Robertovi Ficovi. Nie je tajomstvom, že Zeman a Fico sa poznajú dávno a majú dobrý vzťah. Môže táto ich spolupráca pomôcť v medzinárodnej sfére?
– Zeman nielen ocenil  Fica, ale ešte ho pomenoval slovenským Churchillom. Po tomto už Ficovi neostáva nič iné, ako pomenovať Zemana českým Napoleonom a tiež mu udeliť významné ocenenie, pravda, geopolitické postavenie Česka a Slovenska tieto historické udalosti nezmenia. Zatiaľ sa Ficovo správanie najviac podobá na stratégiu Janukoviča, s ktorou sa držal pri moci niekoľko rokov, ale skončilo to zle  – slúžiť aj Amerike aj Európe aj Rusku naraz, hľadať kompromis, ktorý je v jeho situácii nemožný apriori,  keďže veľkí geopolitickí hráči majú protikladné a vzájomne sa vylučujúce záujmy.

Fico s veľkou láskou privítal Porošenka v Bratislave, ponúkol mu to, čo sa nikdy neponúkalo dokonca ani za čias proamerického Dzurindu: uskutočniť spoločné zasadnutia  ukrajinskej a slovenskej vlády, pomáhať ukrajinskej vláde s eurointegráciou, zaručiť dodávky plynu, nezávisle od pozície Ruska.

Minister zahraničných vecí SR Lajčák ostro vystúpil proti novému ruskému plynovodu Južný potok. Všetko to sú otvorené protiruské kroky, tým viac, že súčasne s návštevou Porošenka v Bratislave sa objavilo jeho senzačné interview, kde vyhlasuje, že pripravuje Ukrajinu  na totálnu vojnu s Ruskom. Či to chceme alebo nie, ale Slovensko pod vedením Ficovej vlády je čoraz viac vťahované do prípravy na vojnu proti Rusku. A nedávne Ficove vyhlásenia, o tom, že Slováci nepôjdu ako barani na jatky vojny, po tom všetkom nevyzerajú o nič viac ako rétorika.
Keďže exponenciálne rastie počet ľudí, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť svojich krajín, teda o svoju vlastnú budúcnosť, a Česi a Slováci tu nie sú výnimkou, dovolím si takúto prognózu.
Ak Európu čaká konfrontácia s Ruskom – či už ju pomenujú studenou vojnou, hybridnou vojnou alebo jednoducho vojnou,  – Česko a Slovensko nebudú na mape Európy a na ich území sa s nimi najprv bude diať približne to isté, čo sa teraz deje na Ukrajine, hoci nie v tak krutej podobe. Teda sa tieto krajiny stanú arénou zápasu a je možné, že sa trochu na tom zápase aj zúčastnia. Potom v tejto konfrontácii niekto vyhrá a o osudoch týchto dvoch krajín budú rozhodovať víťazi –  tak to bolo po svetových vojnách, tak to bolo aj po prehranej ZSSR studenej vojne, tak to bude znovu.
Ak sa fatálny stret medzi Európou a Ruskom sa vyprovokovať nepodarí, Česko a Slovensko budú mať určitý priestor pre manévrovanie,  ale kvalita politických „elít“ týchto krajín prakticky vylučuje možnosť využitia tohto priestoru v prospech Čechov  a Slovákov. Ak sa u týchto národov neobjavia svoji lídri a svoje idey, budú jednoducho objektmi cudzej vôle, aj napriek možnostiam.
Chápem, že to je zlá správa, ktorej mnohí dnes  nebudú veriť, ale vidím to takto.
Jediné, čo môže potešiť našich čitateľov, je to, že väčšina Čechov a Slovákov si to všetko ani nevšimne a jednoducho sa zobudí v novej realite  – ako to bolo v 1914, 1918, 1939, 1945, 1968, 1989 roku. Nevšimnú si to, pretože v supermarketoch budú výpredaje a v televízii ukážu reality show s obzvlášť špinavým, svinským obsahom.
Potom všetci budú prekvapení, potom tí najbystrejší sa znovu začnú štverať hore, podarí sa im zapáčiť novým patrónom a život sa znovu dostane do svojich koľají…